Prejavy euroskepticizmu v Grécku

2015-04-03

 

Kríza eurozóny so sebou priniesla vzostup euroskeptických nálad naprieč celou Európou. Najvýraznejšie sa tento trend prejavil v Grécku na ktoré má finančná kríza najmarkantnejšie dopady. Keď sa Grécko stalo členom Únie, 51% občanov malo pozitívny názor o nej. Predstavovalo to vyššie číslo podpory ako v ostatnej časti EÚ, kde sa podpora zo strany občanov pohybovalo okolo 42%. Pred vypuknutím krízy pozitívne názory predstavovali okolo 48% všetkých občanov a iba 16% obyvateľov malo negatívny postoj voči Únii. Situácia sa zmenila v roku 2009 prevalením gréckej dlhovej krízy, ktorá odhalila zlý stav ekonomiky a obrovskú zadlženosť verejných financií, ktorá pre krajinu priniesla úsporné opatrenia negatívne ovplyvňujúce život všetkých Grékov. Práve toto obdobie spájame so vznikom euroskepticizmu v krajine, ktorý bol pred tým zanedbateľným diškurzom v spoločnosti.

 

  1. Tabuľka: Indikátory postojov voči Európskej únii (negatívna reakcia)

 

Zdroj: http://nottspolitics.org/2013/02/26/the-eurozone-crisis-and-the-rise-of-soft-euroscepticism-in-greece/figure-1/

Grécka dlhová kríza, pokles HDP, prepúšťanie a s nimi spojené výrazné zníženie životnej úrovne spôsobilo, že z doposiaľ proeurópsky naladeného národa sa stal národ výrazne nedôverčivý voči Európskej únii a jej inštitúciám. Do konca roka 2013 iba 16% občanov vyjadrilo podporu Únii a viac ako polovica sa vyjadrovala negatívne voči nej. Politológovia Nanou a Verney hovoria o dvoch krízach legitimity Únie prejavujúcich sa v Grécku. Tvrdia, že za rýchlosťou gréckych názorových posunov smerom k euroskepticizmu je predovšetkým kríza legitimity výstupov – rozhodnutí EÚ spojená s jej neschopnosťou zabezpečiť pre svojich občanov rast a prosperitu. Druhou rovinou tejto krízy je legitimita vstupov, keď si občania uvedomujú, že nedokážu ovplyvňovať verejnú politiku tradičnými formami participácie akou je napríklad účasť na národných voľbách. Euroskeptické nálady v občanoch podporuje aj neschopnosť samotnej vlády pretaviť požiadavky občanov do svojich rozhodnutí, ovplyvňovať tak vytváranie pracovných miest, daňové zaťaženie a šetrenie výdavkov verejných financií, pretože tieto rozhodnutia sú ovplyvnené tlakom z Únie.

Nárast gréckeho euroskepticizmu sa však nepodpísal na myšlienkach o prípadnom vystúpení z EU. Môžeme povedať, že je to zaujímavý a v tomto prípade aj nezvyčajný proeurópsky postoj. Euroskepticizmus Grékov sa prejavuje nedôverou v Európsku úniu a jej inštitúcie a nie snahou odísť zo zoskupenia. Euroskeptické nálady voči inštitúciám a rozhodnutiam Únie sú predovšetkým zapríčinené spôsobmi akými sa Európska únia snaží vyriešiť grécku krízu. Úsporné opatrenia, zvýšenie daní, hospodárska recesia, pôžičky v podobe Eurovalu I. a II. priniesli pre jeho obyvateľov dovtedy žijúcich v dobrých životných podmienkach nezamestnanosť, stratu sociálnych istôt, zníženie životnej úrovne a s ňou spojenú chudobu, ktorá sa stala súčasťou bežného života veľkého počtu Grékov. Avšak, napriek tvrdým dopadom krízy a zásahom Únie sa Gréci nechcú vystúpiť z Únie, cítia byť stále Európanmi vyznávajúcimi myšlienky európskej integrácie, zapojenia sa do vyspelej a kultúrnej Európy, ktorej kolískou je práve staroveké Grécko.

Ďalší dôvod prečo Gréci nechcú opustiť integračné zoskupenie je najmä to, že už aj samotní občania si uvedomujú možné nepriaznivé dopady tohto radikálneho kroku. Vystúpenie z Európskej únie a opustenie eurozóny by zo sebou prinieslo ešte väčší prepad životnej úrovne, veľké výdavky so zavedením vlastnej meny, kde sa nám vystavia otázka akým konverzným kurzom by bola prepočítavaná, akými zárukami by bola stabilizovaná a obchodovaná na finančných trhoch. Vďaka členstvu v Únii Grécko získalo lepšie medzinárodné postavenie a zvýšený prílev turistov kvôli voľnému pohybu osôb a spoločnej mene. Práve turizmus predstavuje pre Grécko dôležité odvetvie hospodárstva, ktoré by opustením integračných štruktúr výrazne utrpelo a spôsobilo by tak ďalšie zhoršenie ekonomickej situácie.

Nechuť Grékov voči znižovaniu verejných výdavkov a zvyšovaniu daní spojených s reštrukturalizáciou verejných financií, ale snaha o zotrvanie v Európskej únii sa prejavili víťazstvom krajne ľavicovej strany SYRIZA vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 a v parlamentných voľbách. Táto strana vo svojom programe presadzovala predovšetkým zníženie dopadov šetriacich opatrení na obyvateľstvo, reštrukturalizáciu, prípadne odpustenie časti gréckych dlhov, zlepšenie sociálnej situácie občanov, ale vo svojom predvolebnom programe nepožadovala opustenie Únie a eurozóny. Radikálne orientované proti integračné strany volajúce po opustení únijných štruktúr nezískali výrazný volebný úspech.

Snahy gréckych politikov o zjemnenie proti krízových opatrení a reforiem vyvolali nechuť v politikoch ostatných členských krajín Únie. Tí sa vyjadrujú negatívne k požiadavke Grécka o odpustenie záväzkov voči veriteľom. Politickí predstavitelia sa obávajú, že by tento krok bol nebezpečným precedensom a spôsobil by predloženie takýchto požiadavok aj z ostatných zadlžených krajín. Eskalácia problémov spojených s neplatením by priniesla negatívne dopady pre krajiny zaručujúce sa za riadne splatenie dlhov v Eurovaloch, v ktorých majú svoje peniaze ich daňoví poplatníci. Tento negatívny krok by so sebou priniesol nárast nevôle občanov voči krokom inštitúcii Európskej únie, ďalší nárast euroskepticizmu, rozkolísanie finančných trhov, prehĺbenie finančnej krízy a výrazné oslabenie integračného zoskupenia.

Dianie okolo gréckej dlhovej situácie spôsobuje, že sa EÚ dostala do patovej situácie, pretože na jednej strane sú tu veritelia a potreba splatenia dlhov, na druhej strane je tu nechuť, ale aj značná finančná neschopnosť splatiť svoje dlhy zo strany Grécka. V súčasnosti sa pozornosť zahraničných politikov, médií ale aj občanov obracia smerom na Atény, ktoré po nástupe vlády SYRIZ-y avizovali nevôľu splatiť všetky grécke dlhy a pokračovať v tak striktných reformách. Lídri najsilnejších krajín eurozóny rokovali a gréckymi predstaviteľmi a požadujú pokračovanie v reformovaní verejných financií. V záujme oboch strán je stabilizovať situáciu. Čo sa týka gréckeho opustenie eurozóny tento krok by mal drastickejší dopad na samotnú krajinu ako na spoločenstvo, pretože tak obrovský trh akým eurozóna je by sa dokázal omnoho ľahšie vyrovnať s následkami ako krízou zmietané Grécko. Preto je potrebné aby Grécko pristúpilo k ďalším zmenám aby tak vyjadrilo vôľu fungovať podľa pravidiel a ostať členom eurozóny.

 

Photo: www.ibtimes.co.uk

Tags: ,