Pôvod britského euroskepticizmu nachádzame už v samotnej geografií a histórii štátu. Geografická poloha Británie rozkladajúcej sa na ostrove, na okraji kontinentu spôsobila iné vnímanie Európy, ale aj iný vývoj histórie. Britská história, najmä koloniálna minulosť, zámorský obchod a orientácia investícií mimo Európu zapríčinili rozdiely vo vývoji oproti ostatnej kontinentálnej časti. Ďalší dôvod vidíme v silnej, samostatnej ekonomike, prevažne orientovanej na výrobu a obchod. Aj z tohto dôvodu si už v predstupovom procese Veľká Británia vyrokovala výnimky týkajúce sa napríklad neprijatia spoločnej meny a uplatňovania si tzv. „britského rabatu“ predstavujúceho návrat finančných príspevkov Veľkej Británie do spoločného rozpočtu EÚ priamo naspäť. Značilo to istú opatrnosť v integrácii, ale najmä silnú obranu národných záujmov a domácej ekonomiky. Avšak, ak by k tomuto kroku neprišlo Británia by sa tak pripravila o ľahký prístup na spoločný trh.
Počiatky skutočného euroskepticizmu, však nachádzame v postojoch Konzervatívnej strany počas vlád Margaret Thatcherovej, ktorá ako prvá vo svojom prejave v Bruggách v roku 1988 použila a vymedzila tento pojem. „Thatcherovský“ euroskepticizmus v predstavoval konzistentný a sofistikovaný odpor voči projektu európskej integrácie a jeho súčasnému smerovaniu, ktorý dostal Veľkú Britániu do izolácie. Dôvodmi konzervatívneho euroskepticizmu boli obrana minimalizácie štátnych zásahov, zachovanie čo najslobodnejšej trhovej ekonomiky, obrana národného štátu ako niečoho prirodzeného čo by mohla nadnárodná Európa potláčať svojimi zásahmi a byrokraciou.
V súčasnosti je tvrdý britský euroskepticizmus Konzervatívnej strany Davida Camerona založený na nespokojnosti s fungovaním Únie, výraznej kritike byrokratických zásahov, ale do istej miery stojí aj na opozícii voči európskej integrácii, ktorý následne vedie k uvažovaniu o vystúpení z EÚ. Myšlienka ukončenia členstva v integračnom zoskupení už dlhšie rezonuje v britskej spoločnosti. Dôvodmi negatívnych postojov britskej politickej scény je najmä spoločná migračná politika, postavenie Veľkej Británie ako čistého prispievateľa do rozpočtu Únie, dopady ekonomickej krízy, celospoločenské nálady zamerané proti EÚ podporované najväčšími médiami v krajine, výrazná podpora euroskeptikov občanmi, ako aj centralizácia rozhodovania a tým nárast demokratického deficitu Únie. Je vhodné však podotknúť, že EÚ predstavuje pre Britániu veľký otvorený trh kam putuje jej export a uzavretie tohto odbytišťa by malo na ekonomiku nepriaznivý vplyv a spôsobilo by ekonomické straty.
Spoločná migračná politika EÚ a neustáli príliv migrantov z členských krajín má dopad na sociálny systém, zdravotníctvo ale aj na trh práce, pretože lacná pracovná sila z nových členských krajín deformuje pracovný trh. Mobilita pracovnej sily, však v roku 2004, na začiatku otvorenia pracovného trhu pre občanov novoprijatých krajín bola vnímaná naopak veľmi pozitívne, pretože lacní ale kvalifikovaní pracovníci z východu mali zaplniť menej preferované a dlhodobo neobsadené pracovné miesta.
Pozitívny efekt netrval dlhodobo, ale začali sa do popredia dostávať negatívne dopady, ako sú znížená možnosť domácich pracovníkov vyrokovať si lepší plat, zvýšenie nezamestnanosti, cien bývania, nárast kriminality a iné, ktoré negatívne vnímajú najmä samotní občania. Na jednej strane britská spoločnosť hovorí o negatívach spojených s migráciou, na druhej strane je však vhodné podotknúť, že k tak skorému otvoreniu pracovného trhu prišlo kvôli nedostatku kvalifikovanej a na plat nenáročnej pracovnej sily, ktorej úlohou bolo predovšetkým vyplniť medzery na trhu práce. Avšak, v súčasnosti negatívne prevládajúci vplyv a hlasy verejnosti privideli premiéra Camerona s vystúpením s požiadavkou zavedenia kvót na počet migrantov z členských krajín. Jeho názor sa však stretol so silnou nevôľou kancelárky Merkelovej, podľa ktorej by prišlo k porušeniu základných zmlúv garantujúcich právo občanov EÚ usadiť sa a pracovať kdekoľvek v Únii, prišlo by tak k opusteniu základnej myšlienky Únie o voľnom pohybe tovaru a osôb, čo by mohlo vyvolať nestabilitu v celej Únii následkom čoho by nastalo ešte väčšie rozkolísanie a zoslabenie ekonomiky.
Samotní občania Veľkej Británie patria k najeuroskeptickejším s pomedzi všetkých členských štátov. Dokazujú to výsledky viacerých Eurobarometrov v ktorých je jasne vidieť nižšie percento obľúbenosti Únie, dôvery voči jej inštitúciám a podpory v zotrvaní v zoskupení oproti ostatným členským krajinám. Príčinou týchto zistení je akoby prehliadanie pozitívnych vplyvov členstva v Únii, rastúca miera imigrácie, následné znižovanie miezd, negatívne dopady voľného pohybu osôb na britskú sociálnu politiku, politiku zamestnanosti, bezpečnosti a zdravotníctvo, ale aj silná podpora protiúnijných názorov v médiách. Médiami podporovaná anti-EÚ lobby spôsobuje že aj tradičné politické strany sa prezentujú negatívnymi postojmi voči Únii, aby nestratili voličov a svojimi postojmi v nich upevňujú tieto myšlienky.
Protieurópske nálady sa prejavili aj v posledných eurovoľbách kde po prvý krát zvíťazila euroskeptická strana UKIP Nigela Faraga so ziskom 24 kresiel. Následne Farage so svojimi poslancami vytvoril euroskeptickú frakciu v Európskom parlamente s názvom Európa slobody a priamej demokracie. Za úspechom euroskepticizmu a volebného víťazstva názorovo radikálne orientovanej strany stojí nespokojnosť občanov so smerovaním Únie, problémy s prisťahovalcami, ktorí prichádzajú do Británie beztrestne čerpať sociálne dávky, nespokojnosť občanov s riešením dlhodobých problémov zo strany vlády, s mrhaním britských prostriedkov v Únií, obavy z budúceho vývoja a celková frustrácia. Za úspechom pravicovo-populistickej strany je aj vhodne zvolená kampaň zameraná proti prisťahovalcom prichádzajúcim do Británie za prácou a lepším životom. Voličov oslovovali heslom „Prichádzajú vám zobrať vašu prácu“ s dodatkom „O čiu prácu sa usilujú?“. Ďalším dôvodom je nespokojnosť občanov z politikov tradičných politických strán a v tejto súvislosti môžeme hovoriť o voľbe z protestu. Protestné hlasovanie, však neznamená, že občania chcú skutočne opustiť EÚ, pretože si začali uvedomovať aké nepriaznivé dopady to bude mať na ich krajinu, ale skôr to môžeme vnímať ako zdvihnutý varovný prst pre politikov aby konečne začali uspokojivo riešiť problémy svojich občanov.
Téma Európskej únie, jej budúce fungovanie, zotrvanie Británie v nej a najmä otázka prisťahovalectva sa stali základnými témami blížiacich sa parlamentných volieb. Na nich si postavila kampaň Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva Nigela Farageho, ale aj vládna Konzervatívna strana. Premiér Cameron sa v rámci svojej kampane zameriava na presadzovanie stanovenia hornej hranice migrantov bez pracovnej kvalifikácie, rokovania s Úniou o novej podobe zmlúv a následnom referende. Snaží sa získať demotivovaných a euroskepticky naladených voličov na svoju stranu a následne opäť zostaviť vládu. Chce premeniť Britániu na menej atraktívne miesto pre sociálnu turistiku, znížiť tým prílev imigrantov a vyriešiť viaceré problémy s prisťahovalcami trápiace britských občanov. Dôsledkami týchto vyjadrení môže byť na jednej strane ochrana ekonomiky, sociálneho systému a získanie podpory časti voličov. Ale na druhej strane to môže zo sebou priniesť nestabilitu v rámci celej Únie, strata Nemecka ako partnera snažiaceho sa udržať Britániu v zoskupení a nakoniec aj k samotnému odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ, ktorého dopady by mohli poškodiť britskú ekonomiku, zahraničnopolitickú pozíciu, ale v konečnom dôsledku aj samotnú Úniu.