Prejavy euroskepticizmu slovenských europoslancov na februárovom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu

2015-03-05

 

Februárové plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu sa konalo od 9. februára do 12. februára 2015. Počas rokovacích dní sa parlament okrem iného zaoberal témou Ukrajiny, humanitárnej krízy v Iraku a Sýrii, výmenou informácii medzi európskymi tajnými službami, Európskou iniciatívnou pre mládež, monitorovaním dodržiavania základných práv a demokratických zásad v Európskej únii, pričlenení niekoľkých krajín k Haagskemu dohovoru o medzinárodných únosoch detí a o označovaní pôvodu mäsa v polotovaroch.

Problémy v rámci Európskej únie a v okolitom svete vyvolávajú nedôveru niektorých europoslancov v schopnosť spoločnej Európy riešiť vzniknuté krízové situácie a napätia. Aktuálnym príkladom je riešenie krízy na Ukrajine a nezamestnanosť mladých ľudí, ktoré sa snaží Európska únia čo najefektívnejšie vyriešiť.

V oboch spomenutých prípadoch svoj negatívny postoj k spôsobom riešenia problémov vyjadril europoslanec za Európskych konzervatívcov a reformistov Richard Sulík. Otázkou  ďalšieho pôsobenia Európskej únie v kríze na Ukrajine sa Európsky parlament venoval 10. februára. Európska únia sa rozhodla finančnou pomocou naštartovať ekonomiku Ukrajiny a vyriešiť jej nepriaznivú situáciu. Sulík, však v rozprave podotkol, že za zlým stavom ukrajinskej ekonomiky je predovšetkým dlhodobé zanedbávanie reforiem a korupcia ukrajinských vlád a nie samotný konflikt s Ruskou federáciou. Situáciu Ukrajiny podľa neho nevyriešia pôžičky z Európskej únie ale iba samotná snaha Ukrajiny reformami zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a prispieť tak k zlepšeniu celkovej situácie v ekonomike. Taktiež, prezentoval aj svoj názor že jedinou inštitúciou ktorá úspešne zvláda riešiť krízy v problémových krajinách je Medzinárodný menový fond a nie Európska únia.

V ten istý deň parlament rokoval aj o Európskej iniciatíve pre mládež zaoberajúcej sa problémom nezamestnanosti mladých ľudí. Európska únia sa rozhodla vyčleniť už tento rok 1 miliardu eur na vzdelávanie a vytvorenie 350 000 až 650 000 pracovných miest v ktorých by sa mohli mladí ľudia po skončení štúdia rýchlejšie uplatniť. Sulík vo svojom príspevku v rozprave vyjadril nesúhlasný postoj s navrhovaným spôsobom zásahu únie do fungovania pracovného trhu. Podotkol že: „Politici nevedia vytvoriť pracovné miesta. Politici vedia vytvoriť iba podmienky pre vznik pracovných miest. Preto jediné riešenie je znižovať regulačnú záťaž. Európska únia je najviac regulovaný hospodársky priestor na svete. Tu je problém.“ Ako riešenie navrhol zlepšenie podnikateľského prostredia, pretože iba zamestnávatelia dokážu prirodzene vytvoriť pracovné miesta, nie byrokrati.

Jana Žitňanská, členka frakcie ECR v rozprave o Európskej iniciatíve pre mládež vyjadrila obavu či majú štáty dostatočnú kapacitu efektívne využiť uvoľnené finančné prostriedky. Obáva sa taktiež umelého vytvárania iba dočasných pracovných miest kvôli dotáciám. Apelovala na začatie štrukturálnych zmien a sfunkčnenie systému v oblasti služieb zamestnanosti a školstva, ktoré by malo reálne odrážať požiadavky pracovného trhu a dostatočne pripraviť študentov na prax.  V jej prípade nemôžeme hovoriť o tak silnom a kritickom euroskepticizme ako je tomu v prípade Richarda Sulíka, skôr tu ide o poukázanie na dobré zváženie v niektorých prípadoch nedomyslených a unáhlených krokov zo strany Európskej únie.

Ďalšia oblasť ktorej sa europoslanci venovali na plenárnom zasadnutí bolo monitorovanie dodržiavania základných práv a demokratických zásad v Európskej únii definovaných kodanskými kritériami. Rozprava prebiehala 11. februára podvečer za účasti podpredsedu Komisie Fransasa Timmermansa a lotyšskej štátnej tajomníčky pre európske záležitosti Kaliny Lukaševicovej. Za Slovenskú republiku v rozprave okrem iných vystúpil aj Branislav Škripek z rovnakej parlamentnej frakcie ako europoslanec Sulík a europoslankyňa Žitňanská. Vo svojom príhovore vyjadril obavu z vysokej, neprimeranej kontroly a poučovania uplatňovaného voči členským štátom zo strany Európskej únie. Na margo diskusie povedal: „Členské štáty majú dostatočné mechanizmy na zaistenie demokracie a ochrany ľudských práv. Európska komisia by ich mala rešpektovať. Občanom aj štátom samotným patrí priestor na to, že sa vedia rozhodnúť správne a nepotrebujú nad sebou neustálu kontrolu. Európsky parlament musí rešpektovať zvrchovanosť členských štátov, a nie ich kontrolovať. A predovšetkým má viesť úctivý dialóg namiesto represie. Žiadam preto, aby v tomto dokumente bol takýto prístup zachovaný a boli vypustené návrhy sankcionovania či adresovania členských štátov v mene akýchsi vágnych návrhov ako je “málo demokratický proces” a podobne.“ Svoj názor podložil tvrdením že prirodzeným priestorom rozvoja ľudských práv a demokracie sú samotné členské štáty, ktoré samé položili základy terajších hodnôt Európskej únie. V tomto prípade euroskepticizmu môžeme hovoriť o nesúhlase s výraznými zásahmi a použitím nadbytočného množstva kontrolných mechanizmov Únie.

Podobný typ euroskepticizmu sa na februárovom plenárnom zasadnutí prejavil aj u europoslanca Józsefa Nagyho za poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov). Nagy vystúpil v rozprave o označovaní pôvodu mäsa použitého na výrobu polotovarov uskutočnenej 9. februára v ktorej hovoril o možných následkoch tohto zásahu na celý potravinársky priemysel. Považuje ho za krok proti voľnému trhu v Európskej únii, kde sa krajiny zameriavajú na diverzifikáciu výroby a tým na najvýhodnejšiu produkciu surovín používaných v potravinárstve. Podľa neho je úplne legitímne zadávanie verejných zákaziek na výber dodávateľov pri získavaní surovín v potravinárskom priemysle ako je tomu napríklad pri obstarávaní múky a vajíčok na ktoré sa tieto opatrenia nevzťahujú a sú taktiež súčasťou výrobkov.

Euroskepticizmus slovenských europoslancov sa prejavuje predovšetkým kritikou a nedôverou ku krokom Európskej únie, ktorými sa snaží riešiť vzniknuté problémy a krízové situácie doma i v zahraničí. Spoločným znakom nesúhlasných postojov europoslancov je obava, že Európska únia nie je schopná účinným spôsobom riešiť problémy a uchyľuje sa k prehnaným zásahom, vysokej miere centralizácie a efektívnosť týchto krokov so sebou prináša isté otázky očakávaného účinku.

Tags: , , ,