Bosna a Hercegovina – výzva pre Brusel

2015-03-30

 

Vo štvrtok 19. marca 2015 sa na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave uskutočnila ďalšia časť série diskusných klubov organizovaných Euroatlantickým centrom. Na tému „Bosna a Hercegovina – 20 rokov po genocíde“ prišli diskutovať Michal Hrušík, z odboru štátov juhovýchodnej Európy a Turecka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, a Marián Porvažník, ktorý pôsobil na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu. Zhodou náhod iba tri dni pred tým, 16. marca 2015, vysoká predstaviteľka Európskej únie Frederica Mogherini odblokovala niekoľko rokov pozastavenú Stabilizačnú a asociačnú dohodu s Bosnou a Hercegovinou. Diskusný klub, náhodou reflektujúci aktuality posledných dní, preto navštívil veľký počet záujemcov o danú problematiku.

 

Bosna a Hercegovina bola po rozpade Juhoslávie najviac postihnutým štátom bývalej federácie. Krajina upadla do občianskej vojny, ktorá vyvrcholila masakrom v Srebrenici, a ukončil ju až podpis Daytonskej dohody v decembri 1995. Samotná dohoda tvorí ústavu nového štátu, ktorá vytvorila jeden z najviac komplikovaných politických systémov na svete. Jedinečnosť celej tejto ústavy je aj v tom, že jej originál je spísaný v anglickom jazyku, ktorý nie je ani jedným z oficiálnych jazykov v krajine.

 

V štáte žijú tri etniká: Bosniaci prevažne moslimského vierovyznania, Chorváti prevažne katolíckeho vierovyznania a Srbi prevažne ortodoxného vierovyznania. Samotná krajina sa delí na dve politické entity: Federácia Bosny a Hercegoviny (51 % územia, obývaná zväčša Bosniakmi a Chorvátmi) a Republika Srbská (49 % územia, národne takmer homogénna a obývaná Srbmi). Štát sa tak dá považovať za federáciu, treba ale pripomenúť, že je to jeden z mála štátov, ktorý nemá vo svojom mene svoju štátnu formu, oficiálny názov krajiny je iba „Bosna a Hercegovina“. Okrem centrálnej federálnej vlády a dvojkomorového federálneho parlamentu má každá z politických entít svoju vlastnú vládu a parlament. Vo federálnych vládnych inštitúciách majú proporčné zastúpenie všetky z troch majoritných etník, ale majú iba málo právomocí na riadenie štátu. Väčšinu moci držia v rukách politické entity. Bosniaci sú zástancami vyššej miery centralizácie na federálne inštitúcie v krajine. Chorváti žiadajú autonómiu v rámci Federácie Bosny a Hercegoviny. Srbi v Republike Srbskej dlhodobo žiadajú úplnú samostatnosť. Okrem socio-politických problémov trápia krajinu aj ekonomické problémy, a to dlhodobo vysoká nezamestnanosť a korupcia. Väčšina štátneho rozpočtu, tvoriaceho až dve pätiny HDP krajiny, sa vynakladá iba na financovanie mohutného štátneho aparátu.

 

Toto je iba malý náčrt komplikovaných vzťahov vo vnútri samotnej Bosny a Hercegoviny. Stabilizačná a asociačná dohoda s krajinou bola Európskou úniou ratifikovaná až teraz, lebo federálny parlament sa nedokázal dohodnúť ja spôsobe jej plnenia do februára tohto roka. Bosna a Hercegovina je posledným štátom v oblasti západného Balkánu (nerátajúc autonómiu Kosovo), ktorý nemá štatút kandidátskej krajiny.

 

Únia tu však má evidentný záujem. V rokoch 2011 až 2013 bola poskytnutá finančná pomoc vyše 300 miliónov eur a európske inštitúcie postupne prevzali kontrolné a dohliadacie misie od OSN a NATO v krajine. Od polovice roka 2012 sa vedie dialóg na najvyššej úrovni o prístupových rokovaniach. Aj keď únia aj Bosna a Hercegovina jasne ukazujú svoj zámer zaradiť krajinu do euroatlantických štruktúr, súčasný stav v krajine to neumožňuje. Mnohí experti sa zhodujú v názore, že samotná „daytonská“ Bosna a Hercegovina nemá žiadnu reálnu budúcnosť a vnútorné pomery v krajine sa musia nutne zmeniť, lebo krajina dlhodobo politicky stagnuje ako dôsledok vnútorných roztržiek medzi etnikami.

 

Bosna a Hercegovina je najviac heterogénny štát na Balkánskom polostrove. Ak sa Juhoslávia rozpadla kvôli svojej mnohonárodnostnej podstate, je potrebné sa spýtať na zmysel umelého udržiavania nie plne funkčného štátu vonkajšími silami s národnostným problémom podobnému Juhoslávii pred 25 rokmi. Brusel si tento problém uvedomuje a v súčasnosti stále neexistuje jasná odpoveď na otázku ako situáciu Bosny a Hercegoviny vyriešiť, keďže evidentne krajina má problém sama so sebou. Podľa osobného vyjadrenia Michala Hrušíka už v krajine nie je potenciál nového ozbrojeného konfliktu a ani sila na rozpad krajiny.

 

Aj keď väčšinu pozornosti na Balkáne pútajú vzťahy Srbska a Kosova, a tým Bosna a Hercegovina ustúpila do úzadia, neznamená to, že jej problémy sú menšie. Pre celú Európsku úniu je tento mnohonárodnostný štát veľkou výzvou a aby sa v budúcnosti stal Balkán ako celok súčasťou únie, všetky zainteresované strany budú musieť vynaložiť obrovské úsilie na dosiahnutie tohto cieľa.

 

Photo: www.sarajevotimes.com

Tags: ,