Ako už názov článku hovorí, Poľsko je vo vzťahu k Európskej únii plné paradoxov. Občania Poľska patria medzi najeurooptimistickejších v EÚ vôbec, zatiaľ čo v straníckom systéme majú veľkú podporu už dlhšiu dobu euroskeptické strany.

Najeurooptimistickejší národ v strednej Európe

Na základe prieskumu, ktorý uskutočňila iniciatíva Združenie pre otvorenú spoločnosť bolo zistené, že poľskí občania pozitívne vnímajú vstup svojej krajiny do Európskej únie. Až 43 % respondentov uviedlo, že členstvo v EÚ im prinieslo viac benefitov ako strát. Len 10 % opýtaných považuje vstup do EÚ za zlý pre Poľsko.

Veľká podpora pre euroskeptické strany

Na druhej strane môžeme v Poľsku na straníckej scéne spozorovať niekoľko euroskeptické strany. Ak si len premietneme históriu tejto krajiny, s určitosťou dospejeme k záveru, že je to veľmi konzervatívna krajina. Nájdeme tu rôzne tvrdšie euroskeptické strany, akou je napríklad Sebaobrana a Liga poľských rodín, či umiernenejšie ako Právo a spravodlivosť, alebo rôzne iné euroskeptické strany.

Situácia po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004

V roku 2004 sa do europarlamentu dostala strana Sebaobrana, ktorá v tomto období pod vedením Andrzeja Leppera získala v Európskom parlamente 6 kresiel. Akokoľvek možno označiť Sebaobranu s istou rezervou ako tvrdo euroskeptickú stranu, ešte radikálnejšiu pozíciu zohráva Liga poľských rodín. Táto strana získala v europarlamente v tomto čase druhý najvyšší  počet hlasov, čo  im zabezpečilo 10 kresiel. Umiernenejšia strana Právo a spravodlivosť získala ďalších 7 kresiel.

Situácia po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014

Ak sa na počet euroskeptikov pozrieme o 10 rokov neskôr, teda na voľby 2014, vidíme značné rozdiely v prerozdelení kresiel. So ziskom 19 kresiel, t.j. na druhom mieste je mierne euroskeptická strana Právo a spravodlivosť, ktorá si tak významne polepšila. Tvrdé euroskeptické strany akou je Sebaobrana alebo Liga poľských rodín sa však do europarlamentu nedostali. Hoci podobným ekvivalentom Sebaobrany môže byť strana Kongres novej pravice, ktorá vo voľbách získala 4 kreslá, napriek euroskeptickej ideológii sa táto strana pričleňuje k nezaradeným. Prekážkou zaradenia tejto strany k euroskeptickej strane s názvom Európa slobody a priamej demokracie boli niektoré výroky predsedu strany Janusza Korwina-Mikkeho.

Preto môžeme tvrdiť, že v Poľskej republike sa za desať rokov stratila podpora ľudí práve pre tvrdé radikálne euroskeptické strany, no naopak „umiernené“ radikálne strany si výraznejšie polepšili. V konečnom dôsledku sa aj napriek absencii radikálov bilancia euroskeptikov pohybuje cca stále na rovnakej úrovni.

Autor: Lukáš Veľas

Comments are disabled.