Za rovnakú prácu rozdielna mzda? Porovnanie GPG v krajinách V4

2015-03-04

 

Nerovnosť v mzdovom ohodnotení mužov a žien je problémom nielen v krajinách V4, ale vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Problematiku GPGgender pay gap, čiže rozdielnosť v odmeňovaní mužov a žien ( taktiež termín označovaný ako index pre mzdový rozdiel pohlavia v priemernej hrubej hodinovej mzde ) si Európska únia reálne uvedomuje.

V roku 1975 sa princíp rovnocenného mzdového ohodnotenia preniesol do Smernice o rovnakom odmeňovaní. Menovanú smernicu museli členské štáty povinne zaviesť do svojho legislatívneho systému, v rámci implementácie európskeho práva. Cieľom bolo zabrániť diskriminácii – rodovej a mzdovej. Charta základných ľudských práv, ktorá je právne záväzná pre všetky členské štáty EÚ taktiež hovorí o výslovnom zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia na pracovisku a garantuje rovnaké zaobchádzanie a platové ohodnotenie pre mužov a ženy. Taktiež aj Charta žien prijatá pred piatimi rokmi Európskou komisiou predkladá riešenia a popisuje opatrenia na podporu rodovej rovnosti v sociálnej politike.

Mzdová rozdielnosť je ovplyvnená viacerými a vzájomne prepojenými faktormi. Za najčastejšie udávaný je faktor priamej diskriminácie, kedy ženy zarobia na rovnakej pozícii menej ako muži, druhým faktorom je uplatnenie žien v profesijne nižších pracovných sférach. Tretím faktorom je historický prežitok, nakoľko v spoločnosti stále   prevláda  názor „muž – živiteľ rodiny“. Skutočnosťou je, že ženy sú ochotné pracovať za menej a uspokoja sa s priemerným platom. Výrazným faktorom je napríklad aj materská dovolenka, kedy ženy po nástupe do práce sú ochotné pracovať za omnoho nižší plat, aký by mali v skutočnosti dostávať za vykonanú prácu.

 

Gender pay gap v krajinách       rozdiel v %
Česká republika              22,1
Slovensko              19,8
Maďarsko              18,4
Poľsko                6,4

                               Zdroj: Eurostat

 

V Českej republike bola v rámci prvej harmonizačnej fázy európskeho práva s právom Českej republiky prijatá už v roku 2000 novela Zákonníka práce, ktorý obsahoval európske pracovnoprávne princípy. Do roku 2004 sa do českého pracovného práva implementovali všetky pracovné predpisy poukazujúce na GPG, a taktiež tu bol zahrnutý aj antidiskriminačný zákon. Čo sa týka porovnania slovenského a českého formálneho právneho zakotvenia GPG, tak Česká republika má legislatívne kvalitnejšie zakotvenie. Avšak výsledky ČR v Eurostat nie sú optimálne. Mzdový rozdiel oboch pohlaví za odpracovanú hodinu v hrubej mzde činí 22,1 % , čo je o 2,3 % viac ako na Slovensku.

V podmienkach Slovenskej republiky je zákonom č. 365/2004 Z. z. legislatívne zakotvená zásada rovnakého zaobchádzania oboch pohlaví na pracovisku a ochrana pred diskrimináciou. Prieskumy však vykazujú rodovo mzdový rozdiel. Neadekvátne oceňované  sú tzv. typicky ženské profesie aj napriek tomu, že slovenské ženy sú kvalifikované a v európskom priemere sú na veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni. Výsledky prieskumu jasne hovoria o tom, že ženy pracujú na omnoho horšie platených pozíciach v porovnaní s mužmi. Súhrnne Slovenky zarobia o jednu pätinu menej ako muži. Z predkladaných údajov v tabuľke vyplýva, že na Slovensku tvorí rodový rozdiel v odmeňovaní 19,8 % , a týmto číslom sme nad priemerom GPG v EÚ. Za dôležité považujeme spomenúť, že GPG na Slovensku má za posledné roky klesajúcu tendenciu a rodový rozdiel v sociálnej politike sa znižuje.

Percentuálny ukazovateľ GPG v podmienkach Maďarska je 18,4 % ,čo je v porovnaní s ČR až o 3,7 % menej a v porovnaní so SR o 1,4 % menej. Vo vnútornej legislatíve Maďarska fungujú právne predpisy, ktoré poukazujú na dobrovoľné právne úpravy na podporu rodových príležitostí oboch pohlaví. Rodová rovnosť v odmeňovaní oboch pohlaví je z krajín V4 najlepšia v Poľsku, predstavuje len 6,4 % a tým sa Poľsko stalo treťou krajinou EÚ s najnižším GPG indexom. Avšak v podmienkach Poľska upozorňujeme na fakt, že Poľsko má paradoxne jednu z najnižších zamestnaností žien medzi členskými krajinami EÚ.

Z predkladaných informácií vyplýva, že rodová nerovnosť v pracovnej oblasti a mzdové rozdiely sú vo všetkých krajinách V4. Vyriešenie tejto situácie a zníženie rozdielu v mzdách oboch pohlaví je úloha dlhodobého charakteru. Problémom odlišnej platobnej odmeny nie je nedostatočná kvalifikácia zo strany žien, avšak štatistiky potvrdzujú, že ženy pracujú na slabšie platených profesiách ako muži. Pre dosiahnutie rodovej rovnosti v spoločnosti je podstatné klásť dôraz na zásady uplatňovanie rovnakej odmeny za rovnakú prácu a aktívne začleňovať ženy do vyšších profesijných kruhov. Rovnosť medzi oboma pohlaviami by mala byť garantovaná a v praxi uplatňovaná vo všetkých spoločenských oblastiach – a to ako v pracovnom prostredí, tak aj vo výške mzdy.

Jeden zo základných cieľov EÚ je dosahovanie politiky súdržnosti a dosiahnutie rovnakej životnej úrovne Európanov. Do pozornosti dávame dátum 28. február, tento deň je oficiálnym európskym dňom rovnosti odmeňovania žien a mužov. Európska únia aktívne vytvára kontrolné mechanizmy na podporu znižovania GPG. Otázne je kedy sa v sociálnej politike členských štátov ukážu tieto mechanizmy ako reálne účinné.

 

Photo: www.jezebel.com

Tags: ,