Eurooptimizmus Srbov

2015-02-27

 

Srbsko dnes patrí medzi oficiálne kandidátske krajiny Európskej únie. Dňa 1. októbra 2005 boli zahájené prvé rokovania smerujúce k podpísaniu Stabilizačnej a asociačnej dohody. Po dramatických udalostiach, spojených s blokovaním dohody Holandskom v roku 2009 z dôvodu nedostatočnej spolupráce Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), vstúpila dohoda do platnosti 1. septembra 2013. Krajina je kandidátskou krajinou od marca 2012.

Medzičasom však došlo k postupnej strate podpory Európskej únie medzi občanmi Srbska: podľa prieskumov verejnej mienky podporovalo členstvo Srbska v únii v roku 2002 až 68 % Srbov, v roku 2011 to už však bolo iba 53 %. Jeden z posledných prieskumov z marca roku 2014 ukazuje 54 % podporu obyvateľov vstupu krajiny do únie, proti bolo necelých 20% opýtaných. Z prieskumu vyplynula aj skutočnosť slabej informovanosti, keď iba tretina opýtaných vedela, že prístupové rokovania s úniou sú už v priebehu. Skoro 15 % strata podpory členstva v únii vyplynula z niekoľkých dôležitých rozhodnutí Európskej únie, ktoré boli Srbmi vnímané ako odporujúce záujmom ich štátu.

Na začiatku roku 2006 boli najprv zastavené rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode kvôli nedostatočnej spolupráci s ICTY. Srbská verejnosť doteraz vníma tento akt ako politický nátlak na ich krajinu, keďže v prípade obvinených Chorvátov Anta Gotoviny a Mladena Markača zbavil ICTY obidvoch v dovolacom procese viny a prepustil ich na slobodu v roku 2012. Na druhej strane bývalý srbský prezident Slobodan Milošević zomrel vo väzbe v roku 2006 za rozporuplných okolností.

V roku 2006 sa od Belehradu osamostatnila Čierna Hora. Európska únia pôvodne podmieňovala členstvo v únii zotrvaním obidvoch entít v jednom štáte, nakoniec sama asistovala pri čiernohorskom referende a delení krajiny. Vystupovanie Európskej únie vo vzťahu k záujmom Belehradu tak bolo opäť predmetom sporov.

Na začiatku roku 2008, kedy sa v Srbsku konali prezidentské voľby, hrozilo jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova od Srbska. Aby sa Kosovo nestalo centrálnou témou volieb, únia presvedčila kosovské politické špičky, aby s aktom vyhlásenia nezávislosti počkali do skončenia volieb. Keď sa do druhého kola prezidentských volieb dostali kandidáti protieurópskej Srbskej radikálnej strany a proeurópskej Demokratickej strany, voľby sa dostali do roviny križovatky medzi pokračovaním a zastavením integrácie. Únia sa rozhodla pred druhým kolom volieb navrhnúť Srbsku podpísanie Politickej dohody o spolupráci medzi Európskou úniou a Srbskom, ktorá bola netradičným krokom v integračných procesoch. Tým sa únia snažila nepriamo podporiť kandidáta Demokratickej strany Borisa Tadića, ktorý nakoniec voľby vyhral s rozdielom iba 100 000 hlasov. Dva týždne po voľbách Kosovo vyhlásilo nezávislosť.

Srbská verejnosť dokazuje v posledných rokoch svoju schopnosť reagovať na potreby svojej krajiny aktívnou zmenou volebných preferencií. V parlamentných voľbách v máji 2008 radikáli síce získali 29 % hlasov, ale po prvýkrát po niekoľkých rokoch neboli absolútnym víťazom volieb. Tým sa stala Demokratická strana s 38 % podporou. V nasledujúcom volebnom období sa od Srbskej radikálnej strany oddelilo krídlo proeurópskych poslancov na čele s neúspešným prezidentským kandidátom Tomislavom Nikolićom, ktorí vytvorili novú konzervatívnu stranu Pokroková strana Srbska. Radikáli stratili voličskú základňu v dôsledku straty Kosova a odchodu časti poslancov a v parlamentných voľbách v roku 2012 sa do parlamentu už nedostali. Voľby v tom roku však vyhrala práve Pokroková strana Srbska.

Súčasná skladba parlamentu, ktorý po parlamentných voľbách v roku 2014 ovláda Pokroková strana Srbska podporujúca integráciu Srbska do Európskej únie, jasne odráža proeurópske nálady srbských voličov. Nedávne prieskumy verejnej mienky ukazovali zvyšujúcu sa akceptáciu straty Kosova za cenu členstva krajiny v únii. Takéto signály môžu Európsku komisiu tešiť a vytvárajú priestor na zlepšenie percepcie únie medzi Srbmi.

Tags: ,