Čo sa deje v Gruzínsku?
Posledný týždeň v Gruzínsku sa niesol vo víre hluku a nepokojov. Pri tom, ako Gruzínci bojovali a protestovali, ukázali tým, aké hodnoty skutočne vyznávajú a čo od života v ich krajine naozaj chcú. Volali jasne: „Nie Rusko a Sovietsky zväz! Európa a sloboda!“
Pred týždňom v utorok bol v gruzínskom parlamente väčšinovo schválený zákon, ktorý sa okato podobá na jeden zo zaužívaných zákonov v Rusku. V Gruzíncoch to vyvolalo toľko pocitov nesúhlasu, strachu, nespokojnosti a vlastenectva, že sa rozhodli konať. Hneď v utorok sa zišli v uliciach hlavného mesta Tbilisi a pred parlamentom protestovali proti tomu, aby sa už nikdy nepriblížili k hodnotám Sovietskeho zväzu.
O aký zákon ide?
Kontroverzný zákon, ktorý bol prijatý v prvom čítaní gruzínskym parlamentom, vraví o tzv. „zahraničných agentoch“. Spravodajská stanica Euronews informovala, že ide o to, že všetky mimovládne organizácie alebo spolky, ktoré získavajú viac ako 20% svojich finančných prostriedkov zo zahraničných organizácií , sa musia registrovať ako zahraniční agenti. To by znamenalo, že sa musia podrobiť ministerstvu spravodlivosti a konať tak, ako chcú vyššie štátne orgány. V opačnom prípade by im hrozili vysoké pokuty. Podobný zákon už majú aj v Bielorusku či Tadžikistane a Gruzínsko by sa tak pripojilo k pro-rusky orientovaným krajinám.
Čo schválenie zákona vyvolalo?
Akonáhle parlament zákon prijal, Gruzínska spoločnosť ho ihneď odmietla. Staršia populácia si možno pripomenula spomienky z bývalého Sovietskeho zväzu. Dospelí si predstavili situáciu s Južným Osetskom a Abcházskom, s ktorou je spojená ruská okupácia a násilne odtrhnutie týchto častí Ruskom. Mladí Gruzínci si len utvrdili názor, prečo si Rusov držať od seba ďalej s aktuálnou situáciou na Ukrajine. Gruzínska spoločnosť neprijala rozhodnutia parlamentu tak, ako si to možno sám parlament predstavoval. Pred budovou parlamentu v Tbilisi nasledovali dni plné burácania a vyjadrovania toho, čo Gruzínci naozaj chcú – slobodu a voľnosť.
Gruzínska prezidentka Salome Zourabichvili v rozhovore povedala, že „aj keď parlament zákon prijal, gruzínska spoločnosť, gruzínski občania, gruzínska vlasť a gruzínska prezidentka ho rozhodne neprijali.“ Podľa nej je to obrat opačným smerom, ktorým sa chcú ľudia v Gruzínsku obracať, a to je ku Európskej únií.
Vzťahy s Ruskom
Po tom, ako v roku 2008 Rusko okupovalo gruzínske oblasti Južného Osetska a Abcházska a následne ich prehlásilo za autonómne oblasti, sa vzťahy medzi týmito dvomi krajinami len zhoršovali. Medzi možné dôvody napadnutia patril aj nádejný vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Jedným z bodov, bránici vstup do organizácie je totiž stabilný štát. Napadnutie Ruskom a následná okupácia spomenutých oblastí situáciu len zhoršila. Aktuálny rusko-ukrajinský konflikt je podobným prípadom.