Začiatok vojny na Ukrajine vpálil iskru oddanosti mnohým národom, ktorý sa rozhodli jasne vyjadriť svoj postoj k tomuto konfliktu. Ukrajina podala žiadosť o kandidátsky štát do EÚ pár týždňov po príchode okupantov a momentálne stále čaká na rozhodnutie, aby mohla patriť do európskej rodiny. Mnohí však netušia, že tento konflikt prinútil aj jej malý susedský štát k podobnému kroku – Moldavsko. Oficiálnym kandidátom sa stala v minulom júni a rokovania o prijatí tohto štátu k nám do únie sa začnú koncom tohto roku. Aká je ale nádej, aby sa táto krajiny stala novým európskym prírastkom?
S populáciou niečo cez dva milióny sa táto susediaca krajina s Ukrajinou mnohokrát považuje za sesterský štát Rumunska. Jej história, kultúra, jazyk aj pôvod je s ním veľmi úzko spätý. V medzivojnovom období boli tieto krajiny pospolu, podobne ako Československo, a navzájom si pomáhali. Po druhej svetovej vojne sa rozdelili a Moldavská republika sa po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 stala osobitným štátom s vlastnou vládou. Do Európskej únie sa na rozdiel do Rumunska však nikdy nedostala.
Moldavská chudoba
Ako uvádza zmluva, každá európska krajina môže podať žiadosť o vstup do únie ak prijíma jej demokratické zásady, a zároveň je pripravená ich presadzovať. Pravidlá a kondície, podľa ktorých sa rozhoduje, sú rozdelené do podskupín, ako napríklad politika, energetika, prostredie, finančné podmienky (koľko peňazí štát do únie vloží a koľko z neho dostane) či časové dojednanie (koľko času potrebuje štát na to, aby sa adaptoval). Medzi podmienky taktiež patrí stabilita – tá je veľmi dôležitá, pretože ak sú v štáte nastolené zlé vzťahy s nejakým iným štátom, tento štát bude mať negatívne vzťahy s celou úniou. To môže byť často väčšmi nevýhodou než plusom.
Moldavská krajina je druhou najchudobnejšou krajinou v Európe. Chudoba ako ekonomický problém je nalepená na tento štát už dekády. Po Sovietskom páde sa krajina ocitla v hospodárskom kolapse a mala ťažkosti postaviť sa na stabilnú pôdu. Tomu čelí dodnes.
K extrémnej chudobe napomáhajú aj prírodné katastrofy. Mnohé časti krajiny sa nachádzajú v oblastiach, kde sa často vyskytujú zemetrasenia a potopy. Podľa Svetovej banky ovplyvňujú tieto katastrofy až 3% zo štátneho HDP, na čom Moldavsko stráca až cca 60 miliónov eur.
Vládna nestabilita je ďalším faktorom, ktorá podporuje navyšovanie chudoby. Korupcie, nedôvera a krádeže sú niečo, čoho sa Moldavsko nevie zbaviť už od 90-tych rokov. V roku 2014 navyše prepukol obrovský bankový škandál, kedy zo štátnej banky zmizla 1 miliarda eur. Vladimir Plahotniuc, známy aj pod menovkou zlodej Moldavskej krajiny, je považovaný za spáchanie tohto činu. Konflikt je aj po deviatych rokoch stále v štádiu riešenia. Líder demokratickej strany, ktorá po posledných voľbách prehrala, odišiel do USA a k celej situácií sa stavia skôr mlčky.
Podnesterský konflikt
Podnestersko (alebo aj Zadnestersko, či anglicky Transnistria) je východná časť Moldavska, ktorá je svetovo neuznaný, no v podstate samostatne fungujúci štát. Od Moldavska sa odtrhol ihneď po páde ZSSR a tento národný konflikt pretrváva dodnes. Spolu s gruzínskym Abcházskom, Južným Osetskom či ukrajinským Doneckom je jedným zo „zamrznutých“ post-sovietskych konfliktov.
Matěj Sviták z Univerzity Karlovi píše vo svojej práci o zrodu a dôsledkoch konfliktu. Po páde komunizmu sa vrchní predstavitelia Moldavska rozhodli zameniť azbuku za latinku a nariadili všetkým, aby sa naučili štátny úradný jazyk, teda moldavčinu, rusky-orientovaní predstavitelia sa báli rumunizácie. Vo východnom Tiraspole sa k moci dostal Igor Smirnov, ktorý sa následne stal prvým de facto prezidentom Podnesterska.
Táto nekontrolovaná časť je stále s Moldavskom spojená, no nie je ním kontrolovaná. Podľa podmienok Európskej únie je konflikt jedným z hlavných problémov, prečo pre Moldavsko, podobne ako pre Gruzínsko či Ukrajinu, je vstup do EÚ komplikovaný.
Jesenné rokovania
Aj napriek otáznom vývoji krajiny Európsky parlament vyzýva moldavskú vládu k tomu, aby postupovala v oblasti reformácií a podpore demokratického štátu. Rokovania o oblastiach, ktoré musí Moldavská krajina spĺňať, by sa tak mali (resp. sa musia) začať koncom roku 2023.
Prezidentka Maia Sandu, ktorá podala žiadosť o post kandidátskej krajiny o vstup do EÚ na sociálnej sieti Twitter Európskemu parlamentu poďakovala. „Ďakujem EP za opätovné potvrdenie záväzku pristúpenia Moldavska k EÚ. Dnešné rozhodnutie je zásadným krokom k nášmu spoločnému cieľu, ktorým je silnejšia a prosperujúcejšia Európa. Zostávame oddaní všetkým potrebným reformám a spolupráci s EÚ, aby sme korupčníkov priviedli k zodpovednosti,“ vyjadrila sa prezidentka.
Grateful to @Europarl_EN for reaffirming commitment to Moldova's EU accession. Today's resolution is a crucial step towards our shared goal of a stronger, more prosperous Europe. We remain dedicated to all necessary reforms & working with the EU to hold the corrupt accountable.
— Maia Sandu (@sandumaiamd) April 19, 2023
