Politika EÚ proti dezinformáciám

2021-09-20

Internet je dnes miesto, na ktorom sa dá nájsť a zistiť úplne všetko. Na jednej strane je internet veľké plus vo vyhľadávaní informácií, rozširovaní obzorov a komunikácií s ľuďmi, ktorí sú od nás ďaleko. Všetko má, ale aj svoje temné stránky, a preto sa na internete nachádzajú aj rôzne dezinformácie a polopravdy, ktoré nie sú ničím overené ani podložené. S príchodom pandémie  sa neoverené informácie ešte viac rozšírili a častokrát ľudia už ani nevedia, čo je pravda.  V súvislosti s danými skutočnosťami vzala boj proti dezinformáciám do rúk priamo EÚ.

Jeden z kľúčových projektov,  ktorý má pomôcť v boji proti dezinformáciám je vypracovaný na roky 2019 – 2024. „Pandémia COVID-19 jasne ukázala, že je potrebné vyvíjať intenzívnejšie úsilie na ochranu Európskej únie, jej členských štátov a ich spoločností, ako aj inštitúcií EÚ pred hybridnými hrozbami a ich škodlivými účinkami. Musíme chrániť naše demokratické spoločnosti a inštitúcie pred takýmito hrozbami predovšetkým zvyšovaním našej odolnosti a ďalším posilňovaním našich nástrojov na úrovni EÚ a členských štátov.“[1]

Dňa 10. júna 2020 EÚ predstavila oznámenie, ktoré nesie názov: „Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty“. Hlavným cieľom bolo navrhnutie konkrétnych opatrení na zvýšenie odolnosti EÚ proti dezinformáciám. Najdôležitejšie opatrenie je zintenzívnenie podpory EÚ pre overovateľov faktov a výskumných pracovníkov, posilnenie kapacít v oblasti strategickej komunikácie. Zásadové bolo i to, že počas najväčšej vlny pandémie EÚ nabádala rôzne online platformy na to, aby vo vlastnom záujme odstraňovali nezákonný a falošný obsah, a tak prispeli aj oni v boji proti dezinformáciám. V boji proti dezinformáciám pomohla aj platforma Tik Tok, ktorá spustila kampaň na podporu očkovania a zaznamenala viac ako milión pozretí. Prispeli i Google a Microsoft, ktorý rozšíril partnerstvo s platformou NewsGuard, ktorá varuje pred webovými stránkami, ktoré šíria dezinformácie.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) proklamuje i to, že sa okrem pandémie COVID-19 šíri aj „infodémia“. Hlavným spúšťačom „infodémie“ je nadmerné množstvo nepravdivých informácií.  Väčšina sa týka vakcín, ich pôvodu a samotného vírusu.

Európskej komisií sa v rámci boja proti dezinformáciám podarilo zozbierať fakty, ktorými chce vyvrátiť  mýty o pandémií COVID-19, pričom by sa týmto počinom malo pomôcť ľudom lepšie odlíšiť fakty od falošných správ. Do boja prispela i Európska agentúra pre lieky (EMA), ktorá zozbierala rôzne fakty, ktoré súvisia s vakcínami a ich vývojom.

V boji proti falošným správam nezabudla EÚ ani na internetovú kriminalitu, ktorá práve počas pandémie vzrástla. „Agentúra EÚ pre presadzovanie práva Europol zhromažďuje informácie od členských štátov EÚ a pravidelne uverejňuje správy o tom, ako páchatelia trestnej činnosti prispôsobujú svoje konanie s cieľom využiť pandémiu spôsobenú koronavírusom.“[2]

EÚ pripravila voči dezinformáciám množstvo opatrení, no najdôležitejším faktorom sú práve samotní ľudia. Nikto z nás nesmie zabúdať na to, že najväčšou ochranou proti falošným správam je overovanie. Preto je v dnešnej dobe potrebné to, aby sme používali „zdravý rozum“ a všetky informácie si vopred overili. Overiť by sme si mali i informácie, ktoré považujeme s určitosťou za pravdivé. V prípade nejasných informácií ohľadom vakcín alebo vírusu samotného stačí dostať sa na stránku Ministerstva zdravotníctva SR, na ktorej sú všetky potrebné a pravdivé informácie.