Leto 2021 a jeho najväčšie výzvy pre Európu z pohľadu zmeny klímy

2021-09-22

Tohtoročné letné mesiace boli špecifické nielen tým, že sa jednalo o ďalšie „pandemické prázdniny“, ale tiež tým, že sa zapísali do histórie EÚ čiernymi písmenami. Klimatická kríza je témou dňa a aktivity EÚ sa tak čoraz intenzívnejšie sústreďujú na pomoc planéte, čoho príkladom je napríklad zelená dohoda, o ktorej ste si nedávno mohli prečítať v článku Barbory Gazdíkovej (https://europskydialog.eu/2021/08/19/europska-komisia-podava-planete-pomocnu-ruku-formou-zelenej-dohody/). Prírodné zmeny a dôsledky globálneho otepľovania sú nanešťastie náhle a intenzívne, čoho svedkami začíname byť čoraz častejšie. Začiatkom leta centrálnu Európu zaskočilo ničivé tornádo v Česku, v júli sa najmä nemecky hovoriaca časť Európy s hrôzou pozerala na jedny z historicky najvýdatnejších zrážok, ktoré vyústili do obrovských záplav, a do tretice sa Európou prehnalo tepelné peklo, ktoré spôsobilo vlnu horúčav a extrémnych požiarov. Tieto ničivé mesiace boli výzvou nielen pre jednotlivé vlády, ale tiež pre pohotovú reakciu EÚ. V nasledujúcich riadkoch si po krátkej rekapitulácii toho, čo sa toto leto dialo na starom kontinente, povieme aj pár slov o Európskom informačnom systéme, o lesných požiaroch a Mechanizme EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Záplavy v západnej časti Európy

Nemci, podobne ako zvyšok Európy, s potešením privítali prvé slnečné lúče po ďalšej náročnej jari. No málokto čakal, že teploty, ktoré im spríjemňovali skoré ranné vstávanie do práce spôsobujú extrémne rýchle vyparovanie vody z riek a jazier. Tá sa vzápätí nečakane rýchlo vrátila v objeme, ktorý spôsobil ničivé záplavy, pri ktorých prišlo o život najmenej 180 ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia. Škody na majetkoch znásobili aj rozvodnené menšie toky a voda so sebou brala autá, domy aj mosty.[1] Záplavy okrem Nemecka zasiahli susedné Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Švajčiarsko.

Pomoc zo strany EÚ predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už počas svojej návštevy východného Belgicka. Prisľúbila pomoc pri obnove regiónov so slovami „Európa je s vami. Zdieľame váš smútok. Pomôžeme vám s obnovou.“ O pár dní aktivovala mechanizmus civilnej ochrany na podporu miestnych záchranných tímov. Pomoc smerovala najmä z Francúzska, Talianska a Rakúska.[2] Povodne zasiahli v júli aj Slovensko[3], Česko[4], Rumunsko, Ukrajinu[5] či rakúsky Salzburg[6].

Tornádo v centrálnej Európe

Najväčším znakom globálneho otepľovania sú extrémne výkyvy počasia a prítomnosť atmosférických javov, ktoré nie sú pre daný región obvyklé. Svedkami takéhoto extrémnu boli počas tohto leta aj obyvatelia strednej Európy, predovšetkým na Južnej Morave a v oblasti Hodonínska, kde sa prehnalo ničivé tornádo. Tento atmosférický vír, ktorý je v našich končinách veľmi zriedkavý, si vyžiadal 6 obetí, stovky zranených a obrovské škody na majetku.[7]

Následne sa zaktivizovali záchranárske práce[8] a benefičné zbierky. Zahraničná pomoc prišla najskôr zo susedných krajín, zo Slovenska, Rakúska a Poľska. Pomoc prisľúbil aj chorvátsky premiér Andrej Plenković[9] a mimo členských štátov EÚ aj Taiwan.[10] Český  premiér Andrej Babiš hneď na druhý deň požiadal predsedu Európskej rady Charlesa Michela a predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú o finančnú pomoc zo špeciálnych fondov EÚ pre postihnuté obce na južnej Morave.[11] Reakcia hovorcu Komisie Balázsa Ujvariho pre Českú tlačovú kanceláriu: „Samozrejme, každá krajina, vrátane Českej republiky, môže za každých okolností aktivovať mechanizmus civilnej ochrany.“[12]

Lesné požiare

Asi najväčším príkladom pomoci počas tohto leta boli hasičské operácie v južnej Európe. Ako povedal eurokomisár pre krízove riadenie, Janez Lenarčič: „Je to vynikajúci príklad solidarity EÚ v čase núdze.“[13] Žiadosť o pomoc prostredníctvom Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany predložili Albánsko, Grécko, Severné Macedónsko, Taliansko či Turecko. Následne bolo prostredníctvom EÚ zmobilizovaných 16 lietadiel, 3 helikoptéry, 1300 záchranárov a 290 hasičských vozidiel.[14] Pomoc a solidaritu prejavili Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko a vybavením tiež Francúzsko, Chorvátsko, Španielsko či Švédsko.[15] Slovenskí hasiči tiež prejavili svoju ochotu pomôcť a pri 45 stupňových horúčavách ich hasilo celkovo 75 s 30 kusmi techniky. Slovenský minister vnútra uviedol, že sa jedná o vôbec najväčší tím vyslaný na akciu tohto formátu.[16]

Európsky informačný systém o lesných požiaroch

Pri téme lesných požiarov, ktorých intenzitu počas letných mesiacoch v EÚ pociťujeme v zvýšenej miere, je namieste spomenúť nástroj EÚ EFFIS, ktorý slúži primárne na podporu organizácii, ktoré zodpovedajú za ochranu lesov pred požiarmi.[17] Jeho integrálnou súčasťou je modulárny webový informačný systém, ktorý v reálnom čase poskytuje dáta o lesných požiaroch v európskom regióne, ako aj na Blízkom východe a Severnej Afrike. Systém bol zriadený Európskou komisiou v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi protipožiarnej ochrany.[18] Verejne dostupné aplikácie EFFIS /ako napríklad interaktívna mapa s požiarmi spred 1,7 alebo 30 dní/, dostupné tu: https://effis.jrc.ec.europa.eu/

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany

V rámci jednotlivých foriem pomoci či už pri požiaroch, záplavách a tornádach v EÚ sa hovorí o takzvanom Mechanizme EÚ v oblasti civilnej ochrany. Keďže sa v poslednom období tento mechanizmus musel aktivizovať vo zvýšenej miere (dokonca aj mobilizácia slovenských hasičov v Grécku sa uskutočnila na základe gréckej výzvy na pomoc prostredníctvom tohto mechanizmu) je preto namieste, aby sme sa bližšie pozreli na jeho činnosť prostredníctvom pár faktov:

  • Od roku 2001 bol mechanizmus aktivovaný viac ako 420krát[19]
  • Mechanizmus môže byť zavedený na pomoc v EÚ, ako aj mimo nej
  • Súčasťou mechanizmu je aj európsky zdravotnícky zbor[20]
  • Jadrom mechanizmu je Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie
  • Finančné prostriedky vynaložené na fungovanie na roky 2021-2027 v celkovej výške 1,263 mld EUR + 2,056 mld EUR na riešenie dôsledkov pandémie
  • Do mechanizmu sú zapojené všetky členské štáty EÚ + 6 nečlenských štátov, tzv. „účastníckych štátov“, a to Nórsko, Island, Čierna Hora, Srbsko, Severné Macedónsko a Turecko[21]
  • V roku 2020 v dôsledku COVID-19 bolo zaznamenaných 85 aktivizácii
  • V roku 2020 v dôsledku COVID-19 to boli najmä oblasti biologické/zdravotné a oblasť konzulárnej podpory[22]

Európa je podľa viacerých štúdii kontinentom, kde sa otepľovanie vymyká globálnemu priemeru (až o kritické +2 °C). Pri niektorých častiach Európy, ako oblasť Stredomoria a Pyrenejského polostrova, je situácia ešte vážnejšia.[23] Preto je potrebné si uvedomiť, že kroky EÚ už nebudú viesť len k prevenciám a ekologickým alternatívam, ale čoraz viac k neustálemu haseniu týchto problémov, čoho svedkami sme už dnes. Spomínaný mechanizmus EÚ každoročne naberá na význame a každým novým obdobím sa upravuje a posilňuje novými pravidlami, ktoré posledné mesiace reflektovali nielen pandémiu, ale aj prírodne katastrofy.[24] Aj tento rozmer dodáva európskej integrácii na význame a potvrdzuje dôležitosť jednotného smerovania nielen v oblasti prevencie a odolnosti, ale aj koordinovanej a účinnej pomoci.