Netypické politické strany a projekty v parlamente: vyriešia ťaživé problémy spoločnosti?

2016-04-21

V poslednom čase sa objavujú na politickej scéne rôzne netypické politické projekty, ktoré nie sú jasne ideologický vyprofilované. Ich charakteristickým rysom je pragmatizmus, ktorý im umožňuje veľmi promptne reagovať na nejakú situáciu alebo kauzu hýbajúcu spoločnosťou. Ich cieľom je vo voľbách pozbierať hlasy nespokojných občanov a dostať sa do parlamentu. Politické strany sú okrem určitej podpory od štátu, podľa dosiahnutého volebného výsledku, odkázané aj na finančnú podporu od rôznych sponzorov. Je tu však typ politickej strany, ktorý  je silno spojený s osobou predsedu strany a je do veľkej miery závislý od jeho finančného kapitálu. Táto strana nepotrebuje rôznych sponzorov, pretože finančné prostriedky poskytuje pre stranu predseda. Často predseda verejne vyhlasuje, že politikom nie je, že do politiky vstupuje preto, lebo sa už nedokáže pozerať na politickú situáciu. V tomto článku budeme  analyzovať a snažiť sa charakterizovať politické hnutie SME Rodina Borisa Kollára, ktoré sa dostalo do parlamentu po marcových voľbách. Budeme sa ho snažiť porovnať s Andrejom Babišom a jeho hnutím ANO Bude líp z Českej republiky.

 

Ak sa pozrieme na samotný charakter týchto hnutí, tak prvé čo nás napadne je osoba charizmatického vodcu, bez ktorého by hnutie ako také neexistovalo. Prvé čo nás prekvapí, keď si otvoríme webové stránky oboch hnutí je, že v menu, kde sú si zvyčajne návštevník vie vybrať zo všeobecných vecí týkajúcich sa strany, je v ponuke možnosť kliknúť si na meno predsedu a prečítať si jeho veľmi rozsiahli beletrizovaný životopis. Z toho máme len jeden dojem a ten, že tieto hnutia priam nabádajú návštevníkov, aby si prečítali romantické príbehy zo života predsedov. Keď si spomenieme na volebné kampane pred parlamentnými voľbami v Českej republike ale aj na Slovensku, tak vidíme, že osoba lídra, predsedu hnutia bola najviac v kampani komunikovaná. Kampane, mohli by sme povedať, boli postavené aj na známosti lídra. Predseda hnutia ANO Bude líp síce v českej spoločnosti nemusel byť až tak mediálne známy pred voľbami bol Boris Kollár určite mediálne známejší aj vďaka svojej pravidelnej účasti na rôznych spoločenských akciách a svojmu súkromnému životu. Je tiež dôležité povedať, že v minulosti sa do politiky už pokúšal dostať a to v roku 2010 so svojou stranou Únia- strana  pre Slovensko. ANO Andreja Babiša pôvodne fungovalo ako hnutie- Akce nespokojených občanů bez cieľa uchádzať sa o voličské hlasy.

 

Ak by ste očakávali výraznejšiu prezentáciu a zviditeľňovanie ostatných členov hnutí v rámci predvolebnej kampane v rámci parlamentných volieb, tak vás musíme sklamať. ANO Bude lip však v kampani použila billboardy, na ktorých bol Andrej Babiš aj s ďalšími predstaviteľmi hnutia, no v prípade hnutia SME Rodina prevládali billboardy s Borisom Kollárom. Vo volebných debatách sa objavovali tiež len predsedovia. Individuálnu kampaň jednotlivých kandidátov vedenia strán nezakazujú, no ak by sme sa vás spýtali na ulici, koho si predstavíte pod politickým hnutím SME Rodina alebo ANO Bude líp, tak každý určite ako prvé povie meno predsedu hnutia. Úplne najkľúčovejším znakom oboch lídrov týchto hnutí je neustále zdôrazňovanie tézy, že nie sú politici. Je to určité dištancovanie, snaha odlíšiť sa od ostatných, snaha poukazovať na to, že sú lepší a vyriešia všetky problémy spoločnosti. Obaja lídri toto stále opakujú, dokonca aj svoj vstup do politiky odôvodňujú tým, že ich ľudia nabádali. Obaja predsedovia zdôvodňujú svoj vstup do politiky tým, že štát si neplní svoje povinnosti a politici neslúžia ľuďom, ako by mali. Obaja tiež zdôrazňovali ťaživú situáciu v spoločnosti, spôsobenú korupčnými škandálmi, ktoré štátne orgány nedokázali vyšetriť a vinníkov potrestať.

 

Teraz sa pozrieme na politické programy týchto hnutí. V oboch prípadoch sú programy rozsiahle a venujú sa každej oblasti politiky a verejného života. Čo odlišuje programovo obe hnutia je, že Boris Kollár sa jasne vymedzil ako pravicový politik, na druhej strane Andrej Babiš sa takto jasne nevymedzil. Keďže obaja lídri pochádzajú z podnikateľského prostredia, tak sa v programe hnutí objavili tézy o tom, že štát je zle manažovaný. S analógiou štát=firma  však viac pracoval Andrej Babiš.

 

Situácia v oboch hnutiach sa zmenila po parlamentných voľbách, v ktorých sa uchádzali o hlasy voličov. ANO Bude líp získalo vo voľbách do Poslaneckej snemovne ČR v roku 2013- 18, 65 % a skončilo na druhom mieste. Ako bolo vidieť z povolebných reakcií Andreja Babiša, tak neočakával až takýto dobrý výsledok. Veľmi tesne po voľbách stále hovoril, že jeho hnutie očakávalo maximálne zisk okolo 5 %, aby sa dostali do parlamentu. Vyhlásenia predsedu tiež naznačovali, že hnutie pôjde do opozície, čo si samozrejme rozmysleli, pretože by ich to mohlo stáť úspech v ďalších voľbách. Ľudia v nich videli nádej na zmenu. Ľudia očakávali od Babiša, keďže je bohatý, že jednak nebude kradnúť a tiež nebude mať zľutovanie a pričiní sa o zníženie korupcie. Andrej Babiš sa stal Ministrom financií Českej republiky a je v neustálom konflikte záujmov, pretože jeho firma Agrofert vstupuje do verejných súťaží vyhlasovaných štátom a tiež Ministerstvo má pod kontrolou štátny rozpočet. Andrej Babiš si od začiatku vládnutia buduje svoje postavenie, ba dokonca sa objavili aj konflikty s premiérom Bohuslavom Sobotkom. Snaží sa tiež udržiavať dobré vzťahy s prezidentom Milošom Zemanom. Celé jeho počínanie spolu s jeho kolegami s ANO Bude líp by sa dalo považovať za veľmi pragmatické. Je úplne evidentné, že v politike chce byť Andrej Babiš dlhšie obdobie.

 

Hnutie SME Rodina získalo v parlamentných voľbách v marci tohto roku 6,62 %, čo predstavovalo úplne inú situáciu. Hnutie nedostalo od občanov mandát podobný ANO Bude líp a preto Boris Kollár pokračoval v rétorike, kde odmietol vstup do vlády, hoci bol pripravený podporiť pravicovú vládu. Človek by si myslel, že keď chce hnutie SME Rodina niečo zmeniť a naplniť svoj program, tak vstúpia do vlády, ak tu bude tá možnosť. Už vieme, že pravicová vláda sa nebude realizovať a preto spolu s ďalšími opozičnými stranami Sloboda a Solidarita a Obyčajní ľudia nezávislé osobnosti- Nová väčšina sa dohodli na sformovaní tieňovej vlády  niekedy v budúcnosti. Tento krok vnímame pozitívne, keďže je vidno, že opozícia je ochotná a možno aj schopná spolupráce a  možno vytvorí alternatívu súčasnej vláde. Tieňová vláda by mohla nielen kontrolovať vládu a upozorňovať na rôzne kauzy, ale tiež by mohla ponúkať alternatívne riešenia. Bohužiaľ, Boris Kollár zvyknutý na kamery a mediálne vystupovanie sa nie vždy dokáže kontrolovať. Svojim správaním by mohol opozícii škodiť. V boji proti SMERu už niekoľkokrát obviňoval jeho čelných predstaviteľov zo spolupráce s oligarchami, ba čo viac na sociálnych sieťach označil čelných predstaviteľov SMERu, Fica, Počiatka, Kočnera a Kaliňáka za mafiu. Reakcie však vždy neboli úplne pozitívne a ľudia ho označili za ďalšieho táraja v parlamente, čo tam len sedí berie plat a nič pre nich neurobí.

 

Ak si porovnáme povolebné taktiky oboch hnutí, tak ANO Bude líp má podľa nás dlhodobo prepracovanejšiu taktiku, ktorá im z dlhodobého hľadiska pravdepodobne zabezpečí úspech. Tu je však treba povedať, že Andrej Babiš vlastní niekoľko médií, napr. Lidové noviny. A keďže sa netají tým, že je miliardár, tak viacerí ľudia sú naozaj presvedčení, že kradnúť nebude a nebude prihrávať peniaze zo štátneho svojim firmám. Premyslene sa snaží každý problém, kritiku, obviňovanie použiť tak, aby posilnil postavenie hnutia. Aby sme nezabudli, tak Boris Kollár je vlastníkom rádia- Fun Rádio, ktoré ale nemá až taký dosah. Z kontroly časti médií profituje jednoznačne Andrej Babiš.  Boris Kollár síce pôsobí ako poslanec len veľmi krátko, no vo svojich vystúpeniach je veľmi temperamentný a sám nabáda ku konfrontácii a obviňuje bez podložených dôkazov. Myslíme si, že toto nie je cesta pre dlhodobejšie účinkovanie na politickej scéne. Ľudia sú unavení s negatívnych emócií, a preto sa domnievame, že by Boris Kollár mal prinášať viac pozitívne emócie a konkrétne návrhy riešení v politike.

 

Záverom môžeme zhrnúť, že v poslednom období sa objavujú rôzne netypické politické projekty s nie príliš jasne vyhranenou ideológiou. Ich základným znakom je charizmatický bohatý líder, ktorý má toľko peňazí, že už nepotrebuje kradnúť. Toto je veľmi lákavá ponuka pre dosť veľkú skupinu občanov. Občania sú sklamaní z politických strán, ktoré pôsobia na politickej scéne niekoľko desaťročí. V nádeji na zmenu volia tieto netypické projekty. Len čas ukáže, či sa tieto projekty overia u voličov a vyriešia ich problémy.