Ekonomická politika je možno povedať základnou politikou každého štátu. Vďaka dobre nastavenej ekonomickej politike rastie ekonomika v danej krajine, čo má pozitívny účinok na rozpočet štátu, z ktorého je financovaný chod celého štátu. Ekonomická politika je fundamentálnou politikou vlády, preto sme sa rozhodli pozrieť na ekonomický program politických strán, ktoré pôsobili minulé volebné obdobie v NRSR a majú podľa volebných prieskumov šancu dostať sa do parlamentu. Článok je tiež doplnený o program Slovenskej národnej strany SNS, ktorá sa podľa mnohých volebných prieskumov pravdepodobne opäť dostane do parlamentu.
Programové priority strany SMER-SD v ekonomike sú definované nasledovne: ,,Ekonomika, ktorá je vyvážená, podporujúca hospodársky rast a zachovávajúca zdravé financie, ako aj férové a dôstojné podmienky zamestnancov v pracovných vzťahov.“ Podľa nás sú definované vágne a očakávali by sme od politickej strany, ktorá bola štyri roky vo vláde program obsahujúci konkrétne opatrenia. Ak sa pozrieme na hodnotiacu správu Európskej komisie tak vidíme, že síce pochválila zlepšenie výberu daní, no kritizuje podnikateľské prostredie, ktoré podľa nej znižuje konkurencieschopnosť Slovenska. Tiež kritizuje úroveň verejnej správy, ktorá im vytvára podnikateľom nemalé byrokratické prekážky. Toto sú len niektoré problémy identifikované Európskou komisiou, preto by sme očakávali od strany, ktorá bude skladať účet za vládne obdobie, detailnejšie vypracovaný volebný program. Keďže ekonomika je na prvom mieste programových priorít predpokladáme, že pre SMER-SD je práve ona kľúčovou prioritou.
Sieť# sa snaží otvorene bojovať proti schránkovým firmám a vo výdavkoch sa riadiť princípmi účelnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Vo verejnej správe majú pripravené výrazne zmeny Malo by dôjsť k zjednodušeniu pri získavaní informácií a to za pomoci jedného štátneho webu a webu samospráv. Tiež počítajú s vytvorením štátnych webov pre dôležité oblasti, ako napr. eurofondy alebo výber zamestnancov. Samozrejme, Sieť# si od týchto opatrení sľubuje ušetrenie finančných prostriedkov, ktoré potom môžu byť použité na investície alebo inú činnosť podporujúcu ekonomiku. V otázke nesymetrického rozvoja regiónov Slovenska chce Sieť# zatraktívniť ekonomicky zaostalé regióny vytvorením Regionálnych ekonomických zón. Išlo by o zóny s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou, v ktorých by platili iné pravidlá napr. v daniach, aby do regiónu prišli investori. Daňový a odvodový systém chcú zjednodušiť a celkovo dane aj odvody znížiť. Ich reformnou zmenou má byť zjednotenie výberu daní a odvodov do jedného systému a zrušenie zdravotných odvodov. Oddelí sociálny a individuálny balík a práve solidárny bude platený z daní.
Most-Híd vo svojom programe spomína na obdobie rokov 2000 až 2010, kedy jej politici stáli pri tvorbe ekonomických reforiem, ktoré pritiahli mnohé zahraničné investície. Ich cieľom pre nasledujúce roky je nadviazať práve na toto obdobie a využiť hospodársky rast na zmazanie regionálnych rozdielov. Menovite chcú podporovať priemyselné odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, akou sú napr. informačné technológie a farmaceutický priemysel. Tiež chcú zasiahnuť do verejnej správy. Podľa nich má štát poskytovať kvalitné verejné služby a v niektorých oblastiach by sa mal nechať priestor súkromníkovi, ktorý by dokázal pracovať efektívnejšie a tým ušetriť verejné zdroje. Na podporu zamestnanosti navrhujú veľmi konkrétne body, a to návrat k rovnej dani z príjmov, zrušenie vyššej sadzby dane z príjmov fyzických osôb, zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmové skupiny. Tiež chcú zvýšiť flexibilitu pracovného trhu zrušením rôznych zbytočných regulácií a zákonov, zrušením odstupňovania minimálnej mzdy na základe pozícií a zrušením pracovnej zdravotnej služby. Všetky tieto opatrenia môžu podľa nás okamžite zlepšiť podnikateľské prostredie a zlepšiť postavenie malých a stredných podnikateľov. Sú to práve oni, čo produkujú trvalé pracovné miesta a nie veľké zahraničné korporácie, pri ktorých nevieme, či sa nepresunú ak Slovensko stratí výhodu lacnej pracovnej sily. V programe tiež rozpracúvajú tému malých fariem. V tomto je možno vidieť spôsob zníženia nezamestnanosti v oblastiach, kde už v minulosti bola rozšírená poľnohospodárska produkcia. Veľmi kladne hodnotíme záväzok prijímať zo smerníc EÚ len veci ktoré musíme, aby sme potom nemali prísnejšiu legislatívu ako bola pôvodná smernica.
Hnutie NOVA vo svojom programe navrhuje zvýšenie daní z príjmu bankám a regulovaným subjektom (energetické monopoly) na 50%. Dane by sa mali zvýšiť okolo 100 firmám. Pri zvyšovaní týchto daní dúfame, že hnutie myslí na občanov a zaručí, aby sa zvýšené dane neodzrkadlili vo vyšších poplatkoch, ktoré platia či už bankám alebo za energie. Z konkrétnych ekonomických opatrení uvažujú zaviesť možnosť pre živnostníkov mať zdanené príjmy formou paušálnej dane. Bojovať proti dlhodobej nezamestnanosti chcú aj pomocou zavedenia možnosti uchádzať sa o verejné zákazky na nízko kvalifikované práce len firmám, ktoré zamestnajú minimálne 20% nezamestnaných. Aby existovala určitá stabilita, kontinuita v podnikateľskom prostredí, tak uvažujú o zavedení pravidla, že zákony týkajúce sa podnikania budú vždy účinné od 1. januára.
V prípade hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých ľudí je potrebné povedať, že svoj politický program zverejnili celkom nedávno. V článku venovanému školstvu sme vychádzali s programu OĽANO a NOVA. Ich ekonomický program obsahuje mnohé zaujímavé opatrenia. Jedným z nich je aj riešenie regionálnych rozdielov, kde tiež podporujú vytvorenie mechanizmu daňových stimulov pre regióny s dlhodobou nezamestnanosťou. Daňový stimul by mal vo vybratých regiónoch fungovať v období piatich rokov. Po skončení tohto obdobia sa prehodnotí či je ešte nutný stimul v tom – ktorom regióne. Toto opatrenie považujeme za spravodlivejšie ako rozdávanie stimulov priamo vybraným firmám. S ekonomickou výkonnosťou ide ruka v ruke aj podnikateľské prostredie. Práve to chcú zlepšiť zavedením opatrení z programu Nemecký štandard. Ide tu aj o vymožiteľnosť práva v obchodnoprávnych sporoch. Justícia je na Slovensku pomalá a prezamestnaná. Práve zmeny v justícii by podľa OĽANO okamžite priniesli zmeny v podnikateľskom prostredí, s čím sa dá len súhlasiť. Chcú to spraviť inšpiráciou a prijatím noriem podobných ako v Nemecku. Pozitívne vnímame aj snahu o prepojenie univerzitných pracovísk s praxou a podnikateľským prostredím. Univerzity sú vedecké pracoviská a prepojenie s podnikateľským prostredím by určite pomohlo podnikateľskému prostrediu. Dá sa počítať aj s tým, že nejaký podnikateľ bude priamo financovať nejaký výskum na univerzite, čím sa dostane viac prostriedkov na vedu a výskum. Na univerzitách by mali vzniknúť aj podnikateľské centrá. Plánujú tiež znížiť daň z príjmu a odvodové zaťaženie.
Sloboda a Solidarita vo svojom programe predstavuje mnohé liberálne ekonomické opatrenia. Plánujú opäť zaviesť rovnú daň z príjmu, ktorú by chceli znížiť až na 15% do roku 2019, čím samozrejme dôjde k zjednodušeniu daní. Tiež propagujú svoj odvodový bonus, čo môžeme považovať za ich vlajkovú loď v odvodovej politike. V oblasti nezamestnanosti majú na webových stránkach dostupný svoj zákonník práce, ktorý podľa nich rozviaže ruky zamestnávateľom a vďaka nemu sa zníži nezamestnanosť. Ak by niekto chcel argumentovať prílišným posilnením práv zamestnávateľov, zdôrazňujú že práva zamestnancov ako aj zamestnávateľov sú vyvážené. Program takisto obsahuje zoznam bariér a záťaží podnikateľského prostredia, ktoré chce SaS zrušiť alebo upraviť. Minimálna mzda má byť nahradená už spomínaným odvodovým bonusom. Plán obsahuje zavedenie superhrubej mzdy, jednotný základ pre výpočet dane a odvodov, jednu daň, jeden odvod na sociálne poistenie a jeden odvod na zdravotné poistenie. Opatrenia v ekonomickej politike považujeme za reformné, s možnosťou zrýchliť ekonomický rast, znížiť regionálne rozdiely, ako aj priblížiť Slovensko ku ekonomikám západnej Európy. Program by sme ohodnotili asi ako jeden z najodvážnejších v oblasti reforiem.
Kresťansko-demokratické hnutie hneď na začiatku programu venujúcemu sa hospodárstvu zdôrazňuje výhody rodinného podnikania. Sľubujú si od toho nielen zníženie nezamestnanosti, ale aj návrat mladých do vyľudnených regiónov. Predpokladáme, že by vznikali nejaké malé rodinné firmy, čo môže byť pozitívne z hľadiska udržania zamestnanosti, no v chudobných regiónoch, ktorým to má tiež pomôcť je nízka kúpna sila. Priemerní ľudia tam pracujú často za minimálnu mzdu a kupujú len základné veci, ako napr. potraviny. Malá firma by mohla mať v takejto situácii problém s odbytom, ak by nebola napojená na celoeurópsky trh. Veľmi pozitívne hodnotíme aj časť venujúcu sa energetike, keďže Slovensko je energeticky závislé na dovoze plynu a ropy z Ruska. Všetky návrhy, ktoré znížia túto závislosť, vidíme kladne. Ide aj o to, aby ceny energií pre domácnosti boli čo najnižšie. KDH sa vo svojom programe venuje aj stavebníctvu. Kľúčovým pre nich je prijatie koncepcie národnej stratégie stavebníctva. Páči sa nám bod o otvorení realitného trhu a diverzifikovanie foriem vlastníctva nehnuteľnosti, čo by mohlo znížiť ceny nehnuteľností.
Slovenská národná strana si v ekonomickej politike dáva ako jeden z dlhodobých cieľov konsolidáciu verejných financií a prebytkový rozpočet. Tento bod chcú dosiahnuť centrálnym výberom daní, odvodov a ciel. Malo by to fungovať prostredníctvom automatizovaného informačného systému. Mali by zmiznúť daňové úniky na DPH, ale tiež aj úniky pri platení odvodov do sociálnej poisťovne. Tiež hovoria o podpore domácich malých a stredných podnikateľov a spravodlivejšom prerozdeľovaní hodnôt vytvorených na slovenskom trhu, vytvorených domácimi ale aj zahraničnými podnikmi a firmami. Plánujú znížiť daň z príjmu fyzických a právnických osôb na 19% a znížiť sadzbu DPH na 10% na slovenské potravinárske výrobky z dvora a na služby v cestovnom ruchu a kúpeľníctve. Znížená DPH na slovenské potravinárske výrobky môže byť podľa nás problém pre Európsku komisiu, ktorá by v tom mohla vidieť prekážku slobodného trhu. Tiež chcú zrušiť zbytočné byrokratické opatrenia ako pracovná zdravotná služba, daňové licencie a iné. Akékoľvek zrušenie byrokratických prekážok hodnotíme veľmi pozitívne: zvýši sa atraktivita Slovenska pre investorov a domáce obyvateľstvo bude tiež chcieť podnikať. Veľmi zaujímavý pre nás je návrh ústavného zákona o ochrane strategických podnikov, ktorým by bola daná povinnosť vlády odkúpiť a rozvíjať majetkové účasti v strategických podnikoch tak, aby nad nimi štát už nikdy nestratil kontrolu. Toto možno považovať za celkom pozitívne, štát by mal mať podiely v strategických podnikoch. Otázkou ostáva či je štát schopný takýto podiel alebo celý štátny podnik spravovať efektívne. Často sa objavujú prípady, kedy štát nebol v spravovaní efektívny.
Na záver je dôležité zdôrazniť, že predvolebné programy týchto politických strán, sú rozmanité, no čo majú spoločné je zefektívnenie verejnej správy a zníženie byrokracie. Vidíme tu možnosť ďalších investícií a zatraktívnenia Slovenska, práve ak by sa im podarilo splniť toto opatrenie. Či už bude po voľbách stredo-pravá alebo stredo-ľavá vláda dúfame, že budú iniciovať ekonomické reformy, ktoré zo Slovenska opäť spravia ekonomického tigra Strednej Európy.
