Súčasná poľnohospodárska politika na Slovensku nie je najpriaznivejšia. Dôkazom je aj to, že každoročne prichádzame o to najcennejšie – o kúsok našej zeme. Znižuje sa množstvo poľnohospodárskej pôdy, strácame biodiverzitu krajiny s čím je spojené aj miznutie vtáčích druhov, nesprávnym obhospodarovaním pôdy dochádza ku pôdnym eróziám, čím sa z pôdy vyplavujú dôležité organické látky. Preto je dôležité, aby sa začala upriamovať väčšia pozornosť na pôdu pod našimi nohami, aby sme ju zbytočne nedegradovali, ale mohli sme ju v dobrom stave odovzdať aj ďalšej generácii.
AKTUÁLNY STAV
Za posledných 15 rokov sme prišli o 70 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Prichádzame o ornú pôdu, záhrady a trvalé trávne porasty, ktoré okrem iného poskytujú útočište pre viaceré živočíšne druhy.
Ak dôjde k narušeniu jednej zložky, má to dosah na ostatné. Kvalitu pôdy ovplyvňuje aj rôznorodosť živočíšnych druhov, ktorá v Európe aj na Slovensku klesá. Pokles biodiverzity môžeme spozorovať na zmenšujúcom sa počte vtáctva. Za posledných 30 rokov klesol počet vtáctva žijúceho na poľnohospodárskych pôdach o viac ako 30 %!
Niektoré druhy vymizli úplne a niektoré, kedysi bežné druhy, vidíme čoraz sporadickejšie – ako sú lastovičky, strakoše alebo jarabice. No vtáctvo nie je jediný chýbajúci druh, dlhodobo klesá aj množstvo hmyzu, predovšetkým, opeľovačov ako včela medonosná, rôzne divoké včely a motýle. Práve od týchto drobných živočíchov sa odvíja opelenie rastlín od čoho potom závisí produkcia potravín, napríklad jabĺk, jahôd, uhoriek. Práve menší počet vtáctva, hmyzu a iných poľnohospodárskych druhov môže byť ukazovateľom nesprávnej poľnohospodárskej politiky. (1, 2, 3, 4, 5)
HLAVNÁ PRÍČINA STRATY BIODIVERZITY
Môžeme konštatovať, že za postupnou stratou biodiverzity stojí viacero faktorov. Zastavané plochy sa neustále zväčšujú, rozširujeme mestá a obce, staviame nové obydlia a centrá. Podľa Zity Izakovičovej, riaditeľky Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied, sa až 63 % priemyselných zón postavilo na územiach, ktoré sa predtým používali na poľnohospodárstvo. Takýmto rozširovaním strácame rôznorodosť krajiny, ničíme lesné porasty, lesy, lúky, medze, ktoré sú domovom živočíšnych druhov, čím ich od nás vytláčame preč. (6, 7, 8)
No zastavané plochy nie sú jediným vinníkom stratou pôdy. Pôdna erózia je rovnako vážny problém, ktorý ničí kvalitu pôdy. Eróziu môže spôsobiť odstraňovanie stromov, medzí, lúk, ktoré by chránili pôdu pred vodou a vetrom. Môže vzniknúť prírodným, ale aj ľudským faktorom. Napriek tomu treba podotknúť, že ak erózia vznikne vplyvom prívalových dažďov, čo môžeme považovať za prírodný činiteľ, koniec-koncov na chybe môže byť aj tak človek, kvôli nesprávnemu obhospodarovaniu pôdy – nesprávna výsadba obilnín „po svahu“ môže spôsobiť, že ju prívalové dažde spolu s organickými zložkami pôdy splavia z pôdy inam.
Necitlivou orbou pôdy z pôdy miznú organické látky a znižuje sa schopnosť viazať uhlík. Vplyvom erózie sa znižuje úrodnosť pôdy. Naopak, poľnohospodári by sa mali snažiť erózii zabrániť a využívať také technologické postupy, ktoré na ňu nemajú negatívny dopad. V oblastiach, kde sú problémy s eróziou treba zaviesť náležité opatrenia, napríklad zatrávniť erózne zmývané oblasti alebo zaviesť zelené pásy, aby sa vplyvom dažďa alebo silnejšieho vetra neodstraňovali cenné zložky pôdy.
ZÁUJMY EURÓPSKEJ ÚNIE
Európska únia sa dlhodobo zaujíma o skvalitnenie európskej pôdy a navráteniu stratenej biodiverzity. Do budúcna preto plánuje zaviesť plán uhlíkového poľnohospodárstva, ktorého cieľom je zachytávať čo najväčšie množstvo uhlíka do prírody. Zachytávanie uhlíka by mohlo čiastočne pomôcť v boji s klimatickou zmenou, pretože by sa tak uhlík nedostal do atmosféry.
EÚ by chcela poľnohospodárov finančne motivovať, aby sa tak začali viac starať o svoje polia, začali ich viac zalesňovať, čím by sa do stromov ukladalo viac uhlíka, podporili by biodiverzitu krajiny ak by zalesnili erózne oblasti, zamedzili by aj vzniku erózii. Takisto chcú podporiť využívanie technologických postupov, ktoré nebudú negatívne vplývať na kvalitu pôdy, ako je napríklad hlboká orba, pretože sa do nej potom nezachytáva uhlík.
Zatiaľ ešte nie sú stanovené žiadne záväzné ciele, takže dovtedy sa budú musieť poľnohospodári spoľahnúť na finančnú podporu od štátu. (9, 10, 11)
NEVÝHODY UHLÍKOVÉHO HOSPODÁRSTVA
Na druhú stranu, je dôležité nepreceňovať schopnosti uhlíkového poľnohospodárstva. Našou prioritou musí byť zníženie podielu vyprodukovaných emisií v tých odvetviach, ktoré ich produkujú najviac. Pre porovnanie, slovenský poľnohospodársky sektor vyprodukuje 7,5 % podiel emisií, čo je, napríklad, v porovnaní s energetikou, 41 %, podstatne menej.
Z toho dôvodu by sme sa mali prioritne zamerať na zníženie produkcie emisii v sektoroch, ktoré ich najviac produkujú. A až potom ich zachytávať v prírode, pretože takéto prírodné riešenia majú podstatne menší efekt a, predovšetkým, zachytávanie uhlíka do pôdy nie je trvalé riešenie. To znamená, že ak sa technologické postupy na zachytávanie uhlíka prestanú používať, teda zatrávnená plocha sa opäť začne poľnohospodársky využívať a poľnohospodári budú vykonávať hlbokú a častú orbu, zachytený uhlík v prírode sa opäť tak uvoľní do atmosféry. (12, 13, 14)
