Autor: Denisa Karabová
Kohézna politika EÚ a tzv. “eurofondy” dlhodobo prispievajú k odstraňovaniu regionálnych rozdielov a podpory ekonomicko-sociálnej súdržnosti v rámci EÚ. Slovenská republika tieto fondy postupne čerpá už od predvstupového obdobia a benefituje z nich doteraz. Peniaze z týchto fondov za posledné desaťročia výrazne pomohli zlepšovať životy obyvateľov Slovenska a pozitívne meniť charakter miest a obcí – najmä skvalitňovať ich infraštruktúru a služby.
Ak máme identifikovať najúspešnejší príklad, kde eurofondy a správny prístup vedenia pomohli k rapídnemu skvalitneniu života občanov na Slovensku, tak to je jednoznačne príbeh obce Spišský Hrhov.
Spišský Hrhov, ktorý leží neďaleko mesta Levoča, prešiel za posledných viac ako 20 rokov inšpiratívnou obmenou, kde starosta spolu s odhodlaným a kvalifikovaným tímom zamestnancov a občanmi pretvoril obec s 30% celkovou nezamestnanosťou a 100% nezamestnanosťou Rómov, tvoriacich značnú časť populácie obce, na kvalitnejšie a prosperujúce miesto pre život. Za všetko hovoria aj početné ocenenia, ktoré Spišský Hrhov ako jej jeho starosta Vladimír Ledecký počas svojho 21 ročného mandátu získali – Dedina roka, Starosta roka, či Cena EÚ za rómsku inklúziu.
Ako sa im to podarilo?
Na začiatku príbehu stálo odhodlanie nového vedenia obce, ktoré si uvedomovalo jej problémy a mali skutočnú snahu priniesť riešenia. Starosta Ledecký (vo funkcii v období 1998-2020) sa podľa jeho slov obklopil talentovanými a motivovanými ľuďmi, ktorí pomohli vybudovať zo Spišského Hrhova obec, ku ktorej chodia čerpať inšpiráciu a “know-how” aj zahraničné samosprávy. Stala sa tak symbolom úspešného spolunažívania väčšinového obyvateľstva s rómskou minoritou, ktorá je často hlavne na východnom Slovensku vylúčená na okraj spoločnosti, kde žije v chatrčiach bez vody a elektriny.
Spišský Hrhov začal po vstupe Slovenska do EÚ aktívne čerpať eurofondy, ktoré využíva veľmi efektívne a vďaka viacerým úspešným projektom sa podarilo takmer odstrániť nezamestnanosť a rapídne zlepšiť kvalitu života všetkým obyvateľom, no hlavne Rómom. Dôkazom toho je aj viac ako 100 percentný nárast počtu obyvateľov obce.
Vedenie obce sa spočiatku zaslúžilo o vypracovanie detailného plánu rozvoja podľa kanadskej metodiky, čo sa jej podarilo ako úplne prvej v rámci celého Slovenska. Ambíciou tohto plánu sa tak stala snaha o všeobecný rozvoj, súčasťou ktorého bolo aj odstránenie vysokej miery nezamestnanosti.
Obec spočiatku realizovala projekty určené Rómom, ktorých cieľom bola ich rekvalifikácia a doplnkové kurzy, vzhľadom na ich vtedajšiu 100% nezamestnanosť. Následne získali viaceré eurofondy so zámerom poskytnutia práce rómskym i nerómskym obyvateľom. Stali sa prvou obcou na Slovensku, ktorá učila ľudí tesárskym zručnostiam, vďaka čomu boli časom schopní otvoriť dobre fungujúci sociálny podnik – tesársku dielňu. Viacero Rómov, dovtedy žijúcich v mizivých podmienkach bez vody, boli vďaka novej práci schopní dovoliť si za pomoci obce vybudovať kúpeľňu s prístupom k teplej vody. Takéto rapídne skvalitnenie života posmelilo a inšpirovalo aj ostatných nasledovať tento príklad a zamestnať sa.
Aké konkrétne projekty čerpania eurofondov pomohli skvalitniť život v obci?
Obec Spišský Hrhov úspešne zrealizovala niekoľko kľúčových projektov, ktoré priniesli významné prínosy pre jej obyvateľov. Finančné prostriedky na nich získala z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Medzi hlavnými projektami bola výstavba bytov, zvýšenie zamestnanosti pre marginalizované komunity a rómskych obyvateľov, rozvoj sociálnych služieb a rekonštrukcia základnej školy. Tieto úspešné iniciatívy zlepšili kvalitu života a vzdelávacie podmienky obyvateľov.
Kľúčom k dlhodobému úspechu bolo podľa slov bývalého starostu Ledeckého okrem úspešného čerpania eurofondov aj založenie obecnej firmy, ktorá sa udržala funkčná aj bez časovo ohraničenej podpory z projektov štátu či Európskej únie. Z obecného podniku sa stala hnací motor rozvoja obce, nakoľko produkoval zisk, vďaka ktorému sa im postupne podarilo vybudovať kúpalisko, saunu, múzeum hudby, stacionár, posilňovňu, múzeum hudby, či pálenicu.
Spišský Hrhov tak ukázal svoj úprimný záväzok k svojim obyvateľom a efektívne využil dostupné zdroje a programy Kohéznej politiky EÚ pre všeobecný spoločenský prospech obce ako celku.
Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja sú súčasťou politiky súdržnosti EÚ, ktorá je jednou z najkomplexnejších politík Európskej únie. Už viac ako tri desaťročia sa naň vyčleňuje veľká časť rozpočtu EÚ – v súčasnosti 392 miliárd EUR na roky 2021 až 2027 – venovaná konkrétne cieľu posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ, a to nápravou územnej nerovnováhy a podporou „harmonického rozvoja“ medzi krajinami a regiónmi. Implementácia tejto politiky sa uskutočňuje prostredníctvom takzvaného „zdieľaného hospodárenia“: národné a regionálne orgány, pod dohľadom Európskej komisie, publikujú viacročné programy a financie sa poskytujú projektom, ktoré spĺňajú špecifikované strategické ciele a zámery.
Titulná fotografia: pixabay.com, Walkerssk
Tento článok je súčasťou kampane YOUTHopia, novinárskeho projektu, ktorý vrhá nové svetlá na politiku súdržnosti EÚ.
No comment