Európska komisia požiadala technologické platformy, vrátane spoločností ako Google, Meta, Youtube alebo TikTok, aby detekovali a označovali obsah vytvorený umelou inteligenciou a jasne to pre užívateľov označovali. [1] Takýmto spôsobom chce Európska únia bojovať proti dezinformáciám. [2]
Brusel sa totiž obáva, že generatívne technológie AI vytvárajú pôdu pre šírenie falošných správ a falošných informácií. [3]
„Pokročilí chatboti, ako napríklad ChatGPT, sú schopní behom niekoľkých sekúnd vytvoriť komplexný a zdanlivo dobre podložený obsah a vizuály,“ povedala miestopredsedkyňa Európskej komisie Věra Jourová. [4]
Aplikácia ChatGPT, ktorú koncom minulého roka predstavila spoločnosť OpenAI podporovaná Microsoftom, sa stala najrýchlejšie rastúcou spotrebiteľskou aplikáciou v histórii a odštartovala preteky medzi technologickými spoločnosťami v uvádzaní produktov generatívnej AI na trh. [5]
Věra Jourová tiež varovala pred rozšírenými ruskými dezinformáciami v strednej a východnej Európe. Uviedla, že „stroje nemajú žiadne právo na slobodu prejavu.“ [6]
Poverila 44 signatárov Kódexu Európskej únie pre boj proti dezinformáciám, aby pomohli užívateľom lepšie identifikovať obsah generovaný umelou inteligenciou.[7]
„Signatári, ktorí integrujú generatívnu umelú inteligenciu do svojich služieb, ako je Bingchat pre Microsoft, Bard pre Google, by mali zabudovať potrebné záruky, aby tieto služby nemohli využívať škodliví aktéri na generovanie dezinformácií,“ povedala Jourová na tlačovej konferencii 3. júna.[8]
„Signatári, ktorí majú služby s potenciálom šíriť dezinformácie generované umelou inteligenciou, by zasa mali zaviesť technológiu na rozpoznanie takéhoto obsahu a jasne ho označiť používateľom,“ povedala.[9]
Technologické spoločnosti
Technologické spoločnosti nemajú povinnosť vyhovieť požiadavke Európskej únie. Ak by požiadavke nevyhoveli, nehrozia im žiadne sankcie. Kódex je totiž dobrovoľný. [10]
Andrea Renda, vedúca výskumná pracovníčka Centra pre európske politické štúdiá a pre digitálnu ekonomiku, sa domnieva, že môžu existovať aj technické prekážky. „Nič nezaručuje, že budú schopní v reálnom čase zistiť, že niečo generuje umelá inteligencia.“ Renda si tiež myslí, že väčšina firiem bude pracovať na základe „najlepšej snahy,“ ale výsledok nebude zďaleka stopercentný. [11]
Jourová však uviedla, že riaditeľ Google Sundar Pichai na otázku, či vyvinuli dostatočne rýchlu technológiu, aby dokázali rozpoznať produkciu umelej inteligencie a označiť ju tak, aby ľudia videli, že text nebol vytvorený skutočnými ľuďmi, odpovedal: Áno, ale vyvíjame a technológie ďalej zdokonaľujeme. [12]
Spoločnosti ako Google, Microsoft a Meta Platforms, ktoré sa pripojili ku Kódexu EÚ pre boj proti dezinformáciám, by mali nasledujúci mesiac podať správu o bezpečnostných opatreniach v oblasti umelej inteligencie, ktoré zaviedli. [13]
Twitter, platforma vlastnená miliardárom Elonom Muskom, odstúpil od Kódexu Európskej únie. Podľa Jourovej si Twitter „vybral konfrontáciu.“[14]
„Twitter pritiahol veľkú pozornosť a jeho jednanie a dodržiavanie práva EÚ bude dôsledne a naliehavo preverené,“ vyjadrila sa Jourová.[15]
Nariadenie zvané Akt o digitálnych službách by mal prinútiť spoločnosti, aby boli transparentnejšie ohľadom svojich algoritmov, posilnili procesy blokovania šírenia škodlivých príspevkov a zakázali cielenú reklamu založenú na citlivých údajoch.[16]
Pokiaľ by sa zistilo, že spoločnosti porušujú nové právne predpisy, hrozila by im pokuta až do výšky 6% celosvetového ročného obratu a dokonca im môže byť zakázané pôsobenie v rámci Európskej únie. [17]
Európska únia a snaha regulovať umelú inteligenciu
Európska únia pripravuje ďalšie právne normy, ktoré by mali regulovať umelú inteligenciu prostredníctvom tzv. Aktu o umelej inteligencii. Podľa týchto plánov by malo byť niektoré použitie umelej inteligencie priamo zakázané. [18] Napríklad v „sociálnom skórovaní“ alebo na rozpoznávanie tvárí na verejných miestach. Taktiež návrhy predpokladajú obmedzenie AI v oblastiach, ktoré sa považujú za vysoko rizikové – nábor zamestnancov, kde by mohlo viesť AI k diskriminácií alebo vo verejnej doprave. [19]
Tieto pravidlá však prechádzajú zdĺhavým legislatívnym procesom a nezačnú platiť skôr než o dva roky. Návrhy boli vypracované pred najnovším „boomom“ generatívnej umelej inteligencie, ako je napríklad ChatGTP. Návrhy tak musia byť aktualizované a upravené.[20]
Skôr než začnú pravidlá platiť, spoločnosti sa môžu rozhodnúť rešpektovať Kódex chovania v oblasti generatívnej umelej inteligencie a Pakt o umelej inteligencii.[21]
Catelijne Mullerová poskytuje od roku 2017 poradenstvo Európskej únii v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa umelej inteligencie. Je tiež spoluzakladateľkou výskumnej politickej skupiny „ALLAI“. Pre Deutsche Welle uviedla, že napriek tomu ako vyzerá boj o udržanie kroku, má Brusel dobré predpoklady pre reguláciu.[22]
Mullerová sa domnieva, že výzvy, ktoré prinášajú najnovšie nástroje AI „nie sú vo svojej podstate nové. Stále vidíte rovnaké problémy s predsudkami a diskrimináciou, stále vidíte rovnaké problémy s ľudským dohľadom a agentúrou a s dopadmi na základné práva.“ Mullerová si myslí, že zákonodarci nemusia a písať niečo nové, ale môžu pracovať na začlenení vývoja do vytvorených návrhov.[23]
