V posledných dňoch je Francúzov opäť počuť. Prezident Emmanuel Macron navrhol novú dôchodkovú reformu, v ktorej sa má zvýšiť dôchodkový vek zo súčasných 62 na 64 rokov. Reforma by mala platiť od roku 2030. V dôsledku toho sa momentálne vo Francúzsku vedú rozsiahle štrajky. Aký je ale dôchodkový vek v ostatných krajinách Európskej únie a aké problémy s tým prichádzajú?
Nespokojnosť s dôchodkovou reformou
Spomínaná reforma zahŕňa taktiež aj zavedenie univerzálneho systému výpočtu dôchodkových dávok pre všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich zamestnanie alebo odvetvie, v ktorom pracovali. Toto opatrenie by malo nahradzovať súčasný systém, v ktorom existuje viacero rôznych dôchodkových plánov pre rôzne skupiny pracovníkov[1].
Mnohí Francúzi sa však obávajú, že tieto reformy budú mať negatívny vplyv na ich dôchodky. Takisto majú obavu, že niektorí ľudia nebudú mať dostatok peňazí na dôchodok. Okrem toho, zvýšenie veku odchodu do dôchodku môže mať negatívny vplyv na pracovníkov, ktorí majú ťažké a náročné zamestnanie, ako aj na tých, ktorí pracujú v oblastiach so zvýšeným rizikom zdravotných problémov.
Nespokojnosť s dôchodkovou reformou vyvolala aj v minulosti sériu protestov a štrajkov vo Francúzsku, a to nielen zo strany odborových organizácií, ale aj zo strany obyčajných občanov. Vláda v súčasnosti pracuje na riešení týchto problémov. Snaží sa nájsť riešenia, ktoré budú zohľadňovať potreby rôznych skupín ľudí a zabezpečia udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti.
Problémy so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku
V krajinách Európskej únie je trendom zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, ako aj predlžovanie strednej dĺžky života človeka. Avšak niektorí ľudia v určitom veku už nemusia byť schopní pracovať z dôvodu zdravotných problémov, ktoré môžu byť spojené s vekom. Presne táto skupina obyvateľov potrebuje pre svoju práceneschopnosť prístup k spomínaným dôchodkovým dávkam[2].
Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku môže tiež znamenať, že starší pracovníci budú musieť pracovať dlhšie, aby si udržali svoju prácu. To môže viesť k zvýšenej nezamestnanosti pre mladších pracovníkov. Práve títo ľudia by mohli byť schopní pracovať na týchto pracovných miestach[3].
Takisto niektorí ľudia nemajú vôbec žiadny alebo len nízky príjem počas svojej pracovnej kariéry a nedokážu si ušetriť dostatok peňazí na dôchodok. Pre týchto ľudí môže byť zvyšovanie veku odchodu do dôchodku problémom. Znamená to, že budú musieť pracovať dlhšie, aby si mohli ušetriť dostatok peňazí na dôchodok. To môže viesť k nerovnostiam, pretože niektorí ľudia môžu mať viac príležitostí budovať si kariéru a ušetriť si viac peňazí na dôchodok ako iní[4].
Dôchodkový vek naprieč Európskou úniou
Podľa údajov z decembra roku 2022, krajiny, ktoré majú najvyšší vek odchodu do dôchodku (67 rokov) sú Dánsko, Grécko a Taliansko. Nasleduje Holandsko a Portugalsko (66,58 rokov), Španielsko (66,1 rokov) a Írsko (66 rokov)[5].
Pre porovnanie Slovensko má dôchodkový vek 64 rokov spolu s Fínskom. Čo sa týka Českej republiky, odchod do dôchodku je v 63,83 rokov. Krajiny, ktoré majú jedny z najnižších čísel dôchodkového veku sú Švédsko a už vyššie uvedené Francúzsko, ktoré majú odchod do dôchodku vo veku 62 rokov. A napokon krajina, ktorá v rebríčku odchodu do dôchodku v EÚ vyhráva, je Slovinsko, v ktorom je dôchodkový vek najnižší, a teda 60 rokov.
Je potrebné podotknúť, že spomínané čísla sú uvedené pre mužov, a teda dôchodkový vek pre ženy sa môže líšiť od krajiny ku krajine.
V porovnaní s inými krajinami Európskej únie možno skonštatovať, že zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je problémom, ktorý sa dotýka mnohých krajín EÚ a ich obyvateľov. Aj keď sú tieto reformy nutné na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému, môžu mať negatívne dôsledky pre pracovníkov a ich rodiny. Preto je dôležité, aby sa zohľadnili potreby rôznych skupín obyvateľov a aby sa našli riešenia, ktoré budú spravodlivé a udržateľné.
