Embargo na ruskú ropu: Prečo má Slovensko s Maďarskom výnimku?

2022-05-17

Ozbrojený konflikt na Ukrajine trvá viac ako dva mesiace a výhľady na mierové rokovania  sú v súčasnom stave viac než vzdialené. Európska únia, ako reakciu na pokračujúce boje na Ukrajine, prijala v poradí šiesty balík sankcií proti Rusku – embargo na dovoz ruskej ropy. Slovensko spolu s Maďarskom ako členské štáty EÚ dostali výnimku od prijatia daných sankcií. Prečo je tomu tak?

Energetické sankcie sú veľmi diskutovanou témou v oblasti uvalenia sankcií. Pretrvávajúce ťažkosti odrážajú skutočnosť, že pripravované opatrenia – úplný zákaz dovozu ruskej ropy a rafinovaných palív, bude pre niektoré krajiny veľmi bolestivé absorbovať. Zatvorenie trhu EÚ s ruskými fosílnymi palivami sa považuje za stratégiu, ako zabrániť ďalšiemu pokračovaniu bojov na Ukrajine.

Situácia s ropným embargom je pomerne komplexná v rámci členských štátov Európskej únie. Schválenie zákazu dovozu ruskej ropy do Európy, musí byť v tomto prípade zvolené v rámci všetkých 27 členských štátov. Už teraz je však jasné, že štáty ako Slovensko, Maďarsko či Bulharsko, ktoré sú silne závislé od dovozu ruskej ropy, budú návrh z hľadiska svojej energetickej bezpečnosti a stability vetovať, čo môže spôsobiť, že návrh neprejde. Ursula von der Leyenová zdôraznila, že „zákaz sa bude týkať dovozu všetkej ruskej ropy – námornej a potrubnej, surovej aj rafinovanej,“[1]

Embargo na dovoz ruskej ropy je však veľmi komplikovaný a bude mať dopad na európsku ekonomiku, ako aj spoločnosť. Európska komisárka upozornila na to, že v súčasnosti nie je jednoduché nastoliť jednotu v rámci EÚ na prijatie daných sankcií. Čo sa týka Slovenska a Maďarska, sú proti zavedeniu ropného embarga najmä pre svoju vysokú závislosť od ruských energetických surovín.

Zdroj: Rada slovenských exportérov

 

„Nový plán“ pre Slovensko a Maďarsko

Európska únia hľadá neustále spôsoby, ako pragmaticky vyriešiť získanie alternatívneho dovozu ropy do krajín, kde je závislosť od Ruska vysoká. Slovensko, ktoré je podobne ako Maďarsko takmer na sto percent závislé od dovozu ruskej ropy cez ropovod Družba, uviedlo, že na odpojenie bude potrebovať niekoľko rokov.

Pôvodný návrh by do šiestich mesiacov zastavil dovoz ruskej ropy do EÚ, a rafinovaných ropných produktov do konca roku 2022. Maďarsko a Slovensko by sa podľa plánu EÚ mali prispôsobiť do konca roku 2024.[2]

 

Upravený návrh by mal tiež zahŕňať trojmesačný prechod pred zákazom prepravy ruskej ropy lodným spoločnostiam EÚ, aby sa vyriešili obavy Grécka, Malty a Cypru. Pôvodný plán predpokladal len jednomesačný prechod.

 

Proces uvalenia ropného embarga bude nepochybne ešte dlho trvať. Únia tvrdí, že postupné vyraďovanie ruskej ropy sa uskutoční „usporiadaným spôsobom“, ktorý umožní zabezpečiť alternatívne zásobovacie trasy. EÚ dodáva, že sankcie maximalizujú tlak na Rusko a zároveň minimalizujú škody pre európsku ekonomiku.

„Zóna ohrozenia“ platí aj  pre Česko a Bulharsko

Kompromis pre Slovensko a Maďarsko v podobe postupného vyraďovania od ruskej ropy, vytvoril „nebezpečný precedens“, kedy viaceré členské štáty EÚ sa snažia dosiahnuť podobné výnimky, čo spôsobuje, že určitá časť EÚ, aj keď budú zavedené sankcie, bude stále obchodovať s Ruskom.

V prípade Slovenskej republiky je situácia zložitá. Jediná rafinéria na Slovensku a teda Slovnaft, dokáže pracovať výlučne s ťažkým typom ruskej ropy. Premena technológie na ľahšiu ropu si podľa odhadov vlády vyžiada štyri až šesť rokov a investície vo výške 250 miliónov eur.

Uvalenie sankcií na zákaz dovozu ruskej ropy, by znamenalo konkurenčnú recesiu. Slovensko potvrdilo, že je ochotné časový rámec urýchliť, ale len s tou podmienkou, že dostane trojročnú výnimku.

Česká republika rokuje o predĺžení do júna 2024, kedy vláda počíta s napojením na Transalpský plynovod. Premiér Peter Fiala sa nedávno stretol aj s nemeckým kancelárom, Olafom Scholzom, kde okrem iného diskutovali o energetickej bezpečnosti.

Obavy z Maďarska, Slovenska a Českej republiky pramenia najmä zo skutočnosti, že sú všetky spojené s ropovodom Družba, masívnym potrubím prevádzkovaným v Rusku, ktoré označujú ako „sovietske dedičstvo“.

Ich miestne rafinérie už desaťročia zakladajú svoje výrobné linky na pravidelných a špecifických dodávkach ropy, ktoré poskytuje Družba, bez toho, aby vynaložili dostatočné úsilie na diverzifikáciu svojich dodávateľských reťazcov.

Obavy sa však potvrdili aj u ďalšieho členského štátu EÚ – Bulharska. Nedávno Rusko zastavilo vývoz plynu ako v Bulharsku tak aj v Poľsku, práve preto, lebo štáty nezaplatili v rubľoch, ako to požadovalo Rusko. V tomto prípade Bulharsko požaduje taktiež výnimku ako Maďarsko a Slovensko, a rovnaké podmienky aj pre nich.

V tomto prípade je nutné si uvedomiť fakt, že na rozdiel od Maďarska, Slovenska a Českej republiky, ktoré sú všetky vnútrozemské, má Bulharsko prístup k Čiernemu moru, čím sa alternatívnym dodávateľom otvára jednoduchšia cesta k dovozu surových barelov, aby vyplnili medzeru po importe ruských surovín. Avšak rafinéria v Bulharsku – Burgasa, ktorú vlastní ruská nadnárodná spoločnosť LUKOIL, by bez ruskej ropy nebola schopná fungovať.[3]

Embargo na ruskú ropu sa považuje za najradikálnejší a najdôslednejší krok EÚ v reakcii na ukrajinskú vojnu.

 

 

 

 

[1] https://euractiv.sk/section/energetika/news/komisia-chce-do-siestich-mesiacov-uplne-zakazat-dovoz-ruskej-ropy-slovensko-dostalo-vynimku/

[2] https://www.dw.com/en/ukraine-eu-struggles-to-find-unity-on-russian-oil-embargo/a-61713243

[3] https://www.euractiv.com/section/energy-environment/news/bulgaria-wants-to-join-eu-embargo-on-russian-oil-in-two-years/