Klimatická kríza a vojna na Ukrajine: Aké sú najväčšie výzvy francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ?

2022-04-11

Predsedníctvo v Rade Európskej únie predstavuje rotačné striedanie členských štátov EÚ v tzv. „triách“-  teda skupine po troch štátoch, ktoré spoločne vedú politickú víziu Európskej únie a súčasne medzi sebou spolupracujú. Štáty sa striedajú každého polroka s tým, že sú zložené z jedného veľkého členského štátu a z dvoch menších, všetky z iného regiónu v Európe. Súčasné trio je zložené zo štátov Francúzsko – Česká republika a Švédsko.

Súčasné francúzske predsedníctvo, ktoré započalo 1. januára 2022, prišlo práve v čase, kedy sa Európska únia, ťažko zasiahnutá pandémiou, dostáva z krízy a zároveň sa prispôsobuje globálnym zmenám, ktoré kríza urýchlila. Klimatické problémy, či ozbrojený konflikt na Ukrajine v súčasnosti patria medzi najväčšie výzvy Európskej únie. Okrem iného sa Francúzsko pripravuje na veľkú politickú udalosť – prezidentské voľby v apríli, po ktorých nasledujú parlamentné voľby v júni.

Klíma, digitálne technológie a bezpečnosť

Francúzsky prezident, Emanuel Macron, ktorý prebral agendu predsedníctva Rady EÚ už po dvanásty krát po sebe, vo svojom prejave v Štrasburgu spomenul tri výzvy pre Európu – klimatické zmeny, digitálnu transformáciu a bezpečnosť.

Macron požadoval od členských štátov EÚ väčšiu spoluprácu, taktiež aj vyzýval, aby sa ochrana životného prostredia pridala do Charty základných práv Európskej únie. Na druhej strane požadoval, aby si Európska únia vybudovala skutočný jednotný digitálny trh, ktorý umožní vytváranie a rast európskych digitálnych „majstrov“.

Naproti tomu, dynamický zvrat udalostí v Európe, ukázal na potrebu efektívne reagovať na vzniknutý konflikt na Ukrajine. Emanuel Macron bol v otázke bezpečnosti Európskej únie jeden z hlavných „vyjednávačov mieru“. Niekoľkokrát navštívil prezidenta Putina alebo sa s ním skontaktoval. Francúzsky prezident sám potvrdil, že „pokiaľ ide o obranu, nemôžeme sa uspokojiť len s reagovaním na medzinárodné krízy“.[1] Európska únia pomerne rýchlo a efektívne uvalila ekonomické sankcie na Rusko.

Posilnenie európskej suverenity vo všetkých oblastiach

Ústrednou témou francúzskeho predsedníctva bola nie len obnova Európy po pandémií ale aj posilnenie bezpečnosti a suverenity EÚ.

Vojna na Ukrajine mala prirodzene veľký vplyv na vývoj francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ. Francúzsko muselo prispôsobiť svoju politickú víziu Európy vzhľadom na udalosti, ktoré sa udiali v blízkom susedstve. Podarilo sa prijať sériu masívnych sankcií, ktoré boli zamerané nie len na strategické oblasti Ruska ale aj na ruských predstaviteľov. Takisto EÚ prijala opatrenia na podporu Ukrajiny prostredníctvom vojenskej pomoci, ako aj aktivovala dočasnú ochranu utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny. Francúzske predsedníctvo na summite vo Versailles naliehalo na urýchlenie procesu znižovania energetickej závislosti od Ruskej federácie. V máji tohto roka by sa mali predložiť konkrétne návrhy, ako tento cieľ dosiahnuť, keďže otázka energetickej závislosti členských štátov EÚ je pomerne citlivá.

Napriek vypuknutiu vojny na Ukrajine, sa francúzskemu predsedníctvu postupne darí naplňovať agendu, ktorú má naplánovanú. V otázke klimatickej zmeny a ekologickej transformácie, sa EÚ dohodla na všeobecnom princípe pre mechanizmus na úpravu uhlíkových hraníc. Zmyslom tohto mechanizmu je formovanie rovnakých pravidiel pre všetky podniky v rámci vnútorného trhu EÚ, ako aj podnecovanie štátov mimo EÚ, aby presadzovali politiky, ktoré chránia svetovú klímu. Mechanizmus takisto zabezpečuje, aby obyvatelia EÚ neprišli o svoje pracovné miesta, najmä v štátoch s vysokými emisiami.[2]

V rámci digitálneho veku Európskej únie, bol v druhej polovici marca schválený zákon o digitálnych trhoch, ktorý skoncuje s nelegálnymi praktikami niektorých digitálnych spoločností a navrhne rovnaké pravidlá pre všetkých.

Okrem iného, Konferencia o budúcnosti Európy, prinesie na začiatku mája 2022 odporúčania o tom, ako skvalitniť život v EÚ prípadne aké zmeny sa majú v rámci EÚ udiať. Tieto debaty zahŕňajú aj potrebu Európskej únie dosiahnuť suverenitu a vstúpiť do medzinárodného prostredia ako geopolitický hráč. Jedným z významných míľnikov francúzskeho predsedníctva je pre to aj prijatie dokumentu s názvom Strategický kompas. Práve ten sa zameriava na posilnenie bezpečnosti nie len v rámci EÚ ale aj jej blízkeho susedstva.

Ako bude pokračovať Česká republika?

Naši blízki susedia z Českej republiky, budú ďalší v poradí, ktorí prevezmú „žezlo“ v rámci predsedníctva v Rade EÚ. Po parlamentných voľbách v októbri 2021 s výhrou Petra Fialu, sa však Česká republika musí vysporiadať s obmedzeným rozpočtom na program predsedníctva.

Bývalý premiér Českej republiky, Andrej Babiš ešte minulý rok podotkol, že predsedníctvo EÚ nebude prioritou a rozpočet bude veľmi obmedzený. Administratíva si preto nemôže dovoliť najať dostatok zamestnancov a musí počítať s pomocou stážistov a odborníkov z inštitúcií EÚ.[3] Môžeme tvrdiť že české predsedníctvo bude skôr „údržbové“ a bude veľmi obtiažne nadviazať na to francúzske.