Moderná vojna sa nevedie len zbraňami na bojisku ale využíva výdobytky dnešnej doby (technológie, prepojenie sveta a ľudí) a presunula sa tak do virtuálneho on-line priestoru. Takúto vojnu nazývame aj informačná vojna a jej súčasťou je okrem iného aj šírenie propagandy, falošných správ (hoaxov) alebo napríklad dezinformácií. Vo všeobecnosti sa tieto aktivity označujú pojmom hybridné hrozby, pričom sa s nimi môžeme na sociálnych sieťach stretnúť na dennej báze.
Pojem hybridná hrozba sa podľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) vzťahuje na „činnosť vykonávanú štátnymi alebo neštátnymi subjektmi, ktorej cieľom je poškodiť cieľ ovplyvňovaním jeho rozhodovania na miestnej, regionálnej, štátnej alebo inštitucionálnej úrovni. Používanie nástrojov hybridných aktivít môže slúžiť na dosiahnutie konkrétnych cieľov aj bez formálneho vyhlásenia vojny. Súčasťou hybridného spôsobu boja môžu byť masívne dezinformačné kampane (jeden z nástrojov hybridných aktivít) a využívanie sociálnych médií na propagandu.“[1]
V našom priestore (Slovensko a EÚ) sa často za pôvodcu hybridných aktivít udáva Ruská federácia. Oblasť hybridných hrozieb je sledovaná Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) a Slovenskou informačnou službou (SIS), pričom od roku 2018 sa vo výročných správach SIS Ruská federácia nespomína len v zahraničnopolitickej oblasti, ale nachádzame o nej zmienku aj v oblasti týkajúcej sa hybridných hrozieb.[2][3][4]
V tomto článku zanalyzujeme tri populárne hoaxy týkajúce sa vojny na Ukrajine.
- Laboratória na výrobu biologických zbraní
V posledných týždňoch sa v niektorých médiách a v on-line priestore objavila informácia o údajnej existencii vojenských biologických laboratóriách na Ukrajine. Ide o falošnú správu (hoax), ktorá bola rozšírená pomocou sociálnych sietí. Jedna z prvých virálnych správ (príspevok na sociálnej sieti Twitter) na túto tému bola po oficiálnom zdôvodnení a preverení informácie vyhodnotená ako falošná a správca siete po overení pristúpil k zmazaniu príspevku i účtu. S veľkou pravdepodobnosťou sa jednalo o vyššie opísané využitie nástrojov hybridných aktivít – šírenie propagandy alebo vedenie dezinformačnej kampane s nejasným autorom (v našom prípade podvodný účet na Twitteri) alebo pôvodcom informácie. K šíreniu hoaxu prispeli aj predstavitelia Ruskej federácie, ktorí falošnú správu podporovali svojimi oficiálnymi vyhláseniami, verejnými vyjadreniami a využívaním oficiálnych informačných kanálov.[5]
Na území Ukrajiny sa nachádzajú biologické laboratória a v tomto odvetví Ukrajina spolupracuje s USA, avšak ide o civilné laboratória, ktorých účelom je zlepšiť verejné zdravie a zabrániť rozšíreniu infekčných ochorení. Ministerstvo obrany USA spolupracuje v tomto smere s Ministerstvom zdravotníctva Ukrajiny od roku 2005, pričom ide o snahu/aktivitu, ktorá je súčasťou takzvaného Kooperatívneho programu znižovania hrozieb (Cooperative Threat Reduction Program), ktorý sa začal v roku 1991 s cieľom znížiť hrozbu existujúcich programov zbraní hromadného ničenia v bývalých sovietskych republikách.[6][7] Po rozpade Sovietskeho zväzu mala Ukrajina tretí najväčší arzenál jadrových zbraní, avšak vzdala sa ich v Budapeštianskom memorande, ktorého signatári (Ukrajina, Rusko, USA a Veľká Británia) sa zaviazali garantovať hranice Ukrajiny[8]
Toto klamlivé tvrdenie Ruska dementovali a vyvrátili predstavitelia USA, Ukrajiny[9], OSN[10] a aj Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).[11]
- Ukrajinská vláda a prezident Zelenskyj sú fašisti
Ruský vojenský útok na Ukrajinu je predstaviteľmi Ruska prezentovaný ako špeciálna vojenská operácia, ktorej jedným z cieľov je denacifikácia Ukrajiny.[12] Vláda, prezident a zákonodarný zbor Ukrajiny vzišli z riadnych demokratických volieb, ktoré spĺňali medzinárodné štandardy. Na ich priebeh dohliadali aj prizvaní nezávislí pozorovatelia a medzinárodné organizácie (OSCE), ktoré konštatovali korektný a zákonný priebeh volieb.[13] Tak ako takmer v každej krajine, aj na Ukrajine je možné po Euromajdane (označenie pre protivládne protesty a občianske nepokoje, ktoré vypukli po nečakanom prerušení procesu európskej integrácie[14]) pozorovať nárast extrémistov a v budúcnosti môže prípadný vzostup ich popularity predstavovať reálnu a nielen potenciálnu hrozbu. Avšak v súčasnosti extrémisti na Ukrajine zostávajú ako mimoparlamentné a marginálne politické sily. Parlament Ukrajiny je vzhľadom na systém pluralitnej demokracie rôznorodý, avšak nevyskytujú sa v ňom žiadne fašistické a ani extrémistické strany.[15]Najväčšou stranou parlamentu je strana prezidenta Zelenského Sluha ľudu (луга народу), pričom sa jedná o proeurópsku stredovú stranu. Samotný prezident Zelenskyj je židovského pôvodu (židovskí rodičia) a vyrastal v ruskojazyčnom prostredí.[16] Taktiež jeden z jeho hlavných poradcov Yermak má židovské korene.[17] Vzhľadom na tieto skutočností je veľmi nepravdepodobné, že by Zelenskyj a jeho kabinet prechovával nenávisť voči Rusom, ich jazyku a kultúre a vyznával fašistickú ideológiu. Navyše, do čias invázie, žili všetky etnicity na Ukrajine (až na ojedinelé trestné činy spáchane vybranými jedincami) v mieri.[18]
- Ukrajinská vláda a prezident Zelenskyj sú fašisti
V predošlom odseku sme poukázali na mierové spolužitie jednotlivých etník na Ukrajine, ako aj na skutočnosť, že samotný prezident Zelenskyj vyrastal v ruskojazyčnom prostredí.[19] [20]
To, že na Ukrajine nedochádzalo k žiadnej genocíde potvrdil aj Medzinárodný súdny dvor (hlavný súdny orgán OSN) vo svojom nedávnom rozhodnutí, v ktorom potvrdil, že žiadna genocída sa na Ukrajine nikdy nekonala.[21][22][23] Je pravdou, že na Ukrajine od roku 2014 (pozn. red.: anexia Krymu) zomrelo okolo 14 tisíc ľudí, avšak zomreli následkom vojny a separatistických snáh Donetska a Luhanska, ktoré vyzbrojovala Ruská federácia. Nešlo teda o akési systematické vyvražďovanie Rusov, ale o nevinné obete vojny na oboch stranách konfliktu.[24]
