Ukrajina na ceste do EÚ: Aké sú jej možnosti?

2022-03-20

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo vzťahu k Ukrajine: „Veľmi úzko spolupracujeme napríklad v oblasti energetickej siete, ako aj na množstve ďalších tém. Sú jednými z nás a v priebehu času chceme, aby k nám patrili.“ [1]

Udalosti, ktoré začali vo východnej Európe koncom februára, mali za následok bezprecedentné reakcie a zmobilizovali množstvo verejných činiteľov, mimovládne organizácie, svetoznáme spoločnosti, s narastajúcim napätím aj viaceré významné osobnosti, športovcov, umelcov, ale aj bežných ľudí a dobrovoľníkov. Už počas prvých dní konfliktu sa otvorene začalo hovoriť o ďalších aktéroch, ktorí môžu zohrať dôležitú úlohu v tejto neľahkej situácii. V kontexte budúcej existencie nášho východného suseda, s ktorým zdieľame takmer 98-kilometrovú hranicu, sa skloňuje čoraz intenzívnejšie možnosť jeho začlenenia do Európskej únie. Snaha Ukrajiny o vstup do EÚ však nie je len bezprostrednou reakciou na udalosti posledných dní, ale toto úsilie je badateľné už niekoľko rokov. V tomto článku sa bližšie pozrieme na to, aké podmienky stanovuje EÚ pre nové členské štáty, aká je spolupráca Ukrajiny s EÚ, názory lídrov EÚ na členstvo Ukrajiny, a na záver, ktoré ďalšie dve krajiny, aj podľa vzoru Ukrajiny, podpísali svoju žiadosť o členstvo.

Kto sa môže uchádzať o členstvo v EÚ ?

Ktorákoľvek európska krajina sa môže uchádzať o členstvo v EÚ. Dôležité je dodržiavanie demokratických hodnôt EÚ a záväzok ich podporovať. Kľúčovou požiadavkou pre podanie žiadosti je splnenie tzv. kodanských kritérií. Dobre fungujúce a stabilné demokratické inštitúcie, rešpektovanie ľudských práv, zásada právneho štátu, fungujúce trhové hospodárstvo, ale napríklad aj zvýšené ekologické štandardy sú jednými zo základných zásad, ktoré EÚ očakáva.[2]

V ďalšej fáze sa po predložení žiadosti posudzuje splnenie požadovaných kritérií a vedú sa formálne rokovania. Avšak existujú aj určité výnimky, pri ktorých môžeme hovoriť o osobitnom rámci, s ktorým pristupuje EÚ ku tzv. kandidujúcim krajinám. Špeciálny proces stabilizácie a pridruženia uskutočňuje EÚ s krajinami západného Balkánu. Tento proces pomáha príslušným krajinám napríklad s vytváraním ich kapacít na prijímanie a implementáciu práva EÚ, ako aj ďalších medzinárodných noriem.[3] Celý proces je však veľmi komplexný a trvá relatívne dlho. V súčasnosti medzi kandidátskymi krajinami, v tzv. procese transpozície, teda procese integrovania právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych predpisov, sa nachádzajú Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. Medzi potenciálne krajiny, ktoré zatiaľ nespĺňajú niektoré z vyššie uvedených požiadaviek, patrí Bosna a Hercegovina a Kosovo.[4]

Vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ

Významný krok pre spoluprácu EÚ s Ukrajinou predstavuje podpísanie dohody o pridružení v roku 2014. Touto dohodou sa zároveň začína hlbšie zbližovanie najmä v politických, hospodárskych a hodnotových otázkach. Od roku 2017 bolo ukončením ratifikačného procesu umožnené úplné vykonávanie tejto dohody.[5] Dialóg medzi EÚ a Ukrajinou sa však v posledných rokoch viedol aj pri ďalších konkrétnych otázkach. Už v roku 2008 bola prijatá dohoda o zjednodušení vízového režimu, po ktorej nasledovali ďalšie návrhy, ktoré vyústili do prijatia nariadenia o liberalizácii vízového režimu. Na základe tohto nariadenia môžu občania Ukrajiny, pri určitej dĺžke pobytu, cestovať do schengenského priestoru bez víz.[6] Z ďalších aktivít možno spomenúť Samity EÚ – Ukrajina, finančnú podporu v súvislosti s COVID-19, ďalšie makroekonomické formy pomoci a Misiu SBOP.[7]

Ešte v polovici decembra 2021 sa na vzorke 1200 respondentov uskutočnil prieskum verejnej mienky Ukrajincov o vstupe do EÚ. Svoj súhlas vtedy vyjadrilo viac ako 67 % respondentov a proti bolo niečo cez 21%. [8]Aktivity Ukrajiny smerom k členstvu začali podpísaním žiadosti o členstvo ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V náročnej situácií sa tak pokúsil poukázať na ukrajinské úsilie o vstup do EÚ, pričom vo svojej správe udáva, že sa uchádzajú o členstvo v rámci špeciálnej procedúry.[9] V bezprostrednej reakcií na tento akt zareagovali niektoré členské krajiny,  vrátane Slovenska, s tým, aby EÚ bezodkladne udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny.[10] V nadväznosti na tieto udalosti bol ešte v ten istý deň doručený Návrh uznesenia o ruskej agresii voči Ukrajine.[11] O pár dní sa na diaľku ocitol Ukrajinský prezident na samite lídrov v Európskom parlamente, ktorí rozhodovali o ďalších krokoch Európskej únie v reakcii na vypuknutie vojnového konfliktu.[12]

Vyjadrenia lídrov EÚ

Lídri EÚ sa v prvej polovici marca stretli na samite vo francúzskom Versailles, aby tak bližšie diskutovali o aktuálnom dianí. Nasledujúce vyjadrenia sa týkajú otázky členstva Ukrajiny v EÚ.

Estónska premiérka Kaja Kallas: „Toto je jednotný signál podpory Ukrajiny. Ukrajina patrí do Európskej rodiny.“[13]

Francúzsky prezident Emmanuel Macron: „Môžeme dnes otvoriť proces prijatia s krajinou, ktorá je vo vojne? Nemyslím si to. Môžeme zatvoriť dvere a povedať „nikdy“ ? To by bolo nespravodlivé.“[14]

Holandský premiér Mark Rutte: „Nech niet pochýb o tom, že Holandsko a Ukrajina stoja bok po boku. Ale nič také ako rýchla cesta neexistuje. Chcem sa zamerať na to, čo môžeme urobiť pre Volodymyra Zelenského dnes večer a zajtra. Vstup Ukrajiny do EÚ je však niečo procesné, ak vôbec.“[15]

Írsky premiér Micheál Martin: „Proces rozširovania bol za posledné desaťročie príliš pomalý vo vzťahu ku krajinám susediacim s EÚ. Geopoliticky je to dôležité. Svet sa polarizuje medzi autoritárske štáty a diktátorov, a na demokracie, ktoré si ctia základné hodnoty a slobodu prejavu.“ Dodal tiež, že neexistuje lepší spôsob ako demonštrovať tento fakt, ako tým, že umožníme Ukrajine skoré pristúpenie.[16]

Litovský prezident Gitanas Nausėda : „Historický moment vo Versailles. Po piatich hodinách vášnivých diskusií, lídri EÚ povedali „áno“ integrácii Ukrajiny do EÚ. Proces sa začal. Teraz je na nás a Ukrajine ako rýchlo ho zavŕšiť.[17]

Poľský premiér Mateusz Morawiecki: „Po niekoľkých hodinách diskusií sa vyjasnilo, že chceme Ukrajinu v EÚ. Niektoré členské štáty by radi tento proces urýchlili, ako napríklad Poľsko, ale niektoré krajiny ho chcú spomaliť – Holandsko.“[18]

Slovenský premiér Eduard Heger: „Uvedomujeme si, že Ukrajina zvlášť dnes potrebuje európsku perspektívu a tento názor je v EÚ dominantný. O Ukrajine sa však rozhoduje na bojisku a dnes je absolútnou prioritou, aby sa ubránila. Až po nastolení mieru môže začať s obnovou svojho štátu i s nevyhnutnými reformami, ktoré sú podmienkou vstupu kandidátskej krajiny do EÚ.“[19]

Moldavsko a Gruzínsko

Pár dní po tom, čo ukrajinský prezident oficiálne podpísal žiadosť, sa na zozname žiadateľov ocitli ďalšie dve krajiny, z takzvaného Východného partnerstva, a to Moldavsko a Gruzínsko. O dni, kedy sa Moldavsko rozhodlo podpísať svoju žiadosť o členstvo, hovorí moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu ako o momente, ku ktorému sa budú hrdo hlásiť budúce generácie. Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili zase zdôraznil, že krajina sa vníma ako európsky štát a svojou činnosťou prispieva k ochrane a rozvoju Európy.[20]

V úvode tohto príspevku sa poukazuje na zdĺhavý proces, ktorý sa spája s dôležitosťou integrácie na získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ. Obvykle je sprevádzaný reformami, rokovaniami a konferenciami. Ukrajina sa však dnes ocitla v situácii, ktorá ohrozuje jednotnosť krajiny, a preto sa snahy vrcholových politikov budú usilovať o urýchlené členstvo. Táto skutočnosť môže byť v rámci Únie polarizujúca, pretože je tu časť členských krajín, ktoré sú v tejto otázke výrazne opatrnejšie. Situácia sa však vyvíja a predikcie o budúcnosti Ukrajiny v EÚ sú momentálne veľkou neznámou. Nateraz ostáva veriť, a to či už v rámci EÚ alebo mimo nej, že sa bude akútne apelovať na presadenie mieru, hodnôt, blaha občanov, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.[21] Tieto prvky môžeme nájsť aj medzi základnými cieľmi EÚ a ich sila a význam dnes naberajú úplne iný rozmer.