V septembri sme v Bratislave povedali NIE extrémizmu

2021-12-08
Najnovšie články od Monika Kmeťová (zobraziť všetky)

Mládežnícku výmenu si môžete predstaviť ako takú letnú školu pre dospelých, len sa nekoná (len) v lete. Vlastne tam nemusia byť len „dospelí“, ale mladí ľudia už od 13 rokov. Väčšinou trvá týždeň až dva. A stretnú sa na nej mládežníci z rôznych kútov sveta. Ak vás slovo škola už stihlo odradiť, tak sa neľakajte, nejedná sa o typicky formálne vzdelávanie na aké sme všetci zvyknutí. Ide tam o trocha viac.

Náš projekt Say NO to Extremism bol tiež mládežníckou výmenou. Uskutočnil sa v Septembri 2021 v krásnom meste na Dunaji, Bratislave, a trval týždeň. Stretli sa tam mladí ľudia zastupujúci krajiny Taliansko, Portugalsko, Nemecko, Bulharsko a Slovensko. Ale keďže Európska únia, globalizácia a výhody súčasného sveta nabúravajú bežné stereotypy a dnes už môže žiť skoro ktokoľvek kdekoľvek, tak členmi našej účastníckej skupiny boli aj traja Arméni, jeden Iránčan a Španiel. Celkom heterogénna skupina, utvorená nie len z rôznych národností, ale aj profesií. Od politológov, sociológov, psychológov, lingvistov, sociálnych pracovníkov, komunikačných manažérov až po neurovedcov. Dohromady 30 ľudí, z ktorých väčšina bola na Slovensku po prvý krát. A áno, ochutnali aj halušky.

Cieľom mládežníckych výmen je zvyčajne zamerať sa na nejakú tému, rozobrať ju z rôznych uhlov a pohľadov, poriadne sa s ňou zoznámiť, a rôznymi hrami, aktivitami, či diskusiami sa ju snažiť čo najviac pochopiť a zobrať si zo spoločne nadobudnutých poznatkov to najdôležitejšie do osobného ale aj pracovného života.

Našou témou bol extrémizmus a to ako mu predchádzať, alebo keď sa už predchádzanie nepodarí, ako s ním bojovať. Keďže téma to je celkom vážna a v dnešnej dobe už aktuálna pre každú krajinu na svete, nechceli sme ju podceniť a do boja sme si pozvali odborníkov. Neformálne vzdelávacie metódy, ktorými sme si spoločne trénovali takzvané mäkké zručnosti ako sú tolerancia, akceptácia, kritické myslenie alebo interkultúrne cítenie, sme tak doplnili diskusiou s diplomatmi z Amerického veľvyslanectva, Tamarou Sternberg Greller a Jonathanom  Herzogom, s ktorými sme sa zamerali na populizmus, to ako pomáha vyhrávať voľby, alebo ako dokáže zmanipulovať ľudí aby zaútočili na Capitol, s Borisom Kolmanom, politológom a odborníkom na extrémizmus, sme si politologicky zadefinovali, čo to extrémizmus vlastne je a aká je aktuálna situácia na Slovensku, sociólóg Michal Vašečka sa s nami pozrel na to, aká je naša historická skúsenosť s extrémizmom, nie len na Slovensku, ale v komplexne v Európskom kontexte, náš kolega z Európskeho Dialógu, Martin Maška nás zas naučil mnoho nového v oblasti mediálnej gramotnosti, to ako fungujú tradičné aj alternatívne média, kto a prečo píše všelijaké podivné veci na internet a kto z toho ako môže ťažiť, no a Daniel Milo, bývalý analytik Globesecu, expert na bezpečnostné otázky, extrémizmus a hybridné hrozby, nám pomohol lepšie pochopiť ako fungujú dezinformácie, propaganda a čo pomáha extrémizmu rásť.

Kto je charizmatický líder? A aká je jeho úloha v spoločnosti? Je extrémizmus nebezpečný? A rieši niečo? Na takéto a mnoho ďalších otázok sme spoločne ale aj individuálne hľadali odpovede. Nie vždy sme ich našli, na ťažké otázky sa odpovede hľadajú občas aj dlhšie ako jeden týždeň, no určite aj samotné diskusie, ktoré síce nedávajú jasnú odpoveď, sú niekedy prínosnejšie, ako odpoveď sama.

Popri tom všetkom sme sa zoznámili s tradičnými jedlami, nápojmi a piesňami jednotlivých krajín, absolvovali sme komentovanú prehliadku Bratislavy, zaspievali si karaoke, ale aj zatancovali, veľa sa nasmiali, no aj trocha si poplakali. Vytvorili sme priateľstvá naprieč Európou, ktoré majú potenciál vydržať, možno aj večne. Učili sme sa počúvať jeden druhého, vnímať ho ako individuálnu bytosť, ktorá má právo vidieť svet odlišne, no zároveň sme hľadali prieniky našich názorov, a konsenzus, ktorý je pre spoločnosť dnes tak vzácny.

Jeden týždeň sme strávili nepretržite spolu, v rôznych situáciách, ktoré nás často prinútili vyjsť zo svojej komfortnej zóny, čo nie je možno vždy príjemné, no zaručene to človeka vždy núti rásť. A nebrať sa tak vážne. A o tom to vlastne celé je, vnímať sa navzájom, triezvo a prítomne, seba aj tých okolo nás, reagovať, ak si to situácia vyžaduje, zaujímať sa a nezatvárať oči, povedať svoj názor, slušene a s rešpektom, súcitiť a nestavať okolo seba múry, a ak sa toto naučíme tak práve vtedy sa extrémizmu bude dariť najmenej, a nám všetkým spoločne najviac.

Hej, a máme pekné fotky.

Pozrieť si ich môžete tu: https://www.facebook.com/pg/EuropeanDialogue.Slovakia/photos/?ref=page_internal&tab=album&album_id=2093684707455206