Európska verejnosť: skrytý motor v Izraelsko-Palestínskom konflikte

2015-01-18

 

Izraelsko-Palestínsky konflikt patrí k najdlhšie trvajúcim konfliktom tiahnucim sa už niekoľko desaťročí. V súčasnosti sa dostáva v EÚ do popredia najmä kvôli zvýšenému záujmu členských štátov o uznanie Palestínskeho štátu. V decembri sa k nim pridali aj poslanci v Európskom parlamente, čím len potvrdili záujem o vyriešenie tohto konfliktu.

 

Nedávne udalosti v Izraelsko-Palestínskom konflikte

 

Súčasný konflikt, tak ako aj mnoho iných, pozostáva zo série provokácii z jednej aj z druhej strany. Ak sme sledovali len posledný rok, mohli sme byť svedkami hneď niekoľkých udalostí. Rokovania o Palestínskej štátnosti skončili na začiatku apríla 2014, keď Mahmoud Abbas vyhlásil, že podá žiadosť o členstvo do 15 agentúr a organizácii spadajúcich pod OSN. Dôvodom bolo najmä odmietnutie sľubu Izraela uvolniť 104 Palestínskych väzňov. 23. apríla oznámila Abbasova politická strana Fatah spolu s Hamasom ich úmysel sformovať jednotnú úradnícku vládu pozostávajúcu z technokratov, čo nahnevalo Izraelského premiéra Benjamina Netanyahua. Po vyhlásení novovzniknutej Palestínskej vlády prvého júna vyhlásil Izrael plán k vybudovaniu 3300 nových obytných jednotiek na západnom pobreží. Napätie pokračovalo aj nasledujúce dni a týždňe. Či už zo strany Izraela, keď bol palestínsky teenager zabitý izraelskou políciou, alebo naopak, keď boli unesení a mučení traja židovský teenageri. Tieto, ale aj ostatné faktory sa podpísali pod neustále trvajúce napätie medzi Izraelom a Palestínou.

 

Zlyhanie USA

 

Mierový proces pod vedením Johna Kerryho začal približne pred rokom a pol, presnejšie 29. júla 2013. Počas tohto obdobia sa stretol vyše tridsať krát s Mahmudom Abbasom a ešte viac s Benjaminom Netanyahuom. Jeho najväčším cieľom bolo presvedčiť obe strany, že rokovania nemajú len neformálnu povahu, ale že sa jedná o seriózny pokus budovania mieru na strednom východe. Jednou z podmienok, ako dostať Abbasa za stôl pritom bolo to, aby Izrael buď zastavil budovanie nových obytných sídiel, alebo uvoľnenie Palestínskych väzňov. Na oplátku Netanyahu od Palestíny žiadal uznanie Izraela ako židovského štátu. Rokovania, ako aj celý mierový proces však skončil na mŕtvom bode neúspechom Kerryho misie.

 

Šanca pre EÚ?

 

Kvôli nedávnemu zlyhaniu americkej diplomacie vedenej Johnom Kerrym v Izraelsko-Palestínskej otázke je teda šanca pre Európsku úniu, že medzi Palestínou a Izraelom existuje alternatívna politická cesta v rámci podpory Palestínskeho štátu. Naprieč európskymi krajinami vidieť tichú podporu, lepšie povedané väčšiu priazeň skôr pre Palestínu ako Izrael. Síce podľa prieskumu spoločnosti YouGov z 5. augusta 2014 väčšina opýtaných občanov vo Francúzsku a Veľkej Británii uviedla, že nesympatizuje ani s jednou stranou, avšak ak si pozorne pozrieme percentuálne výsledky, vidíme predsa len trocha väčšie sympatie pre Palestínu ako Izrael. Na prvý pohľad to možno tak nevyznieva, keďže len 18 % respondentov vo Francúzsku a 27 % vo Veľkej Británii otvorene sympatizovali s Palestínou. Tieto čísla teda moc neukazujú na zvýšenú podporu Palestíny v Európe, opak je však pravdou. Sympatie k Izraelu boli v oboch spomínaných štátoch ešte menšie. Vo Francúzsku 11 % a v Británii 12 %.

 

Vzrastajúca podpora európskej verejnosti v prospech uznania Palestíny má vplyv aj na národné vlády v EÚ. Jedným z príkladov je udalosť v Taliansku v čase, keď sa v OSN v roku 2012 hlasovalo o uznaní Palestíny. Predseda vlády Mario Monti sa nechcel tohto hlasovania zúčastniť, ale kvôli veľkému tlaku verejnosti, lokálnych ako aj národných politikov svoj postoj zmenil. Medzi prvé štáty Európskej únie, ktoré aj oficiálne uznali Palestínsky štát, boli Švédsko a Veľká Británia. V druhom spomínanom sa dokonca uskutočnili protesty, kde vyše 100 tisíc občanov protestovalo proti Izraelským vojenským akciám proti Palestíne.

 

Nemecko a Izraelská otázka

 

Postoj Nemecka k tejto problematike bude patriť medzi rozhodujúce v Izraelsko-Palestínskych vzťahoch. A to nielen kvôli tomu, že patrí medzi najdôležitejších hráčov v EÚ, ale aj kvôli nemeckej histórii. Vzťah Nemecka k židom a Izraelu vo všeobecnosti bol vzhľadom na ich negatívnu skúsenosť z druhej svetovej vojny na dobrej úrovni. Nemecko si z tohto dôvodu od pätdesiatych rokov nemohlo dovoliť nepodporiť Izrael vo vzťahu k Palestíne. V poslednej dobe sa však vzťahy začali horšiť. Prieskum BBC, ktorý sa uskutočnil v Nemecku ukázal, že len 14 % opýtaných Nemcov má pozitívny názor na Izrael. Bývalý izraelský veľvyslanec v Nemecku Avi Primor si dokonca myslí, že v skutočnosti je nemecká mienka o Izraeli ešte horšia ako ukázal prieskum BBC. Pokračuje, že zatiaľ čo názory Izraelcov na Nemecko prešli po druhej svetovej vojne pozitívnym vývojm, u Nemcov je to presne opačné. Ešte v septembri 2013 však situácia vypadala, že postoj k Izraelu je konštantný. Angela Merkelová vtedy uviedla, že “Izrael si môže byť istý našou podporou, pokiaľ ide o zabezpečenie jeho bezpečnosti. Preto taktiež hovorím, že nemecká podpora izraelskej bezpečnosti je súčasťou nášho národného étosu, nášho  raison d’être.” V súčasnosti je však situácia iná. Ilustruje to aj tvrdenie predsedy Európskeho parlamentu, Nemca Martina Schulza, ktorý hovoril o nerovnom prístupe židvského a nežidovského obyvateľstva Izraela k vode. Najnovšie dokonca ortodoxný židovský denník HaMevaser odstránil Angelu Merkelovú zo spoločnej fotky štátnikov z pochodu k ucteniu pamiatky obetí teroru v Paríži.

 

Uznanie Palestínskeho štátu má teda dlhé roky podporu Európskej únie pre dosiahnutie vyriešenia Izraelsko-Palestínskeho konfliktu. Odkazuje pritom na benátsku deklaráciu z roku 1980 a taktiež na stanovisko z Berlína z roku 1999, kde EÚ deklarovala pripravenosť uznania Palestínskeho štátu. Nedávno to dokonca uviedla aj Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Morgherini: “Potrebujeme Palestínsky štát- toto je definitívny cieľ a postoj celej Európskej únie.”

Tags: , , ,