Plytvanie potravinami je dlhodobý problém, ktorému ľudstvo čelí. Vyspelé krajiny nadmerne plytvajú jedlom, zatiaľ čo v rozvojových krajinách ľudia bojujú s chudobou a hladom. Európska únia by chcela zamedziť plytvaniu potravín a zároveň pestovať zdravé potraviny, ktoré nebudú poškodzovať zdravie obyvateľov. Ako to plánuje zariadiť? Napríklad aj stratégiou Z farmy na stôl, aby členské krajiny malými krokmi zavádzali ekologickejšie postupy, ako napríklad darovali potraviny cez potravinové banky ľuďom v núdzi.
Dôležitú úlohu v celom procese zohráva človek, či už farmár, spotrebiteľ alebo politik. Prečo? Pretože každý z nich určitou mierou prispieva k plytvaniu potravín, respektíve k ich udržateľnosti.
Vyhadzujeme veľa
Každoročne sa v EÚ vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo predstavuje zhruba 170 kilogramov na osobu. K najväčšiemu vyhadzovaniu potravín dochádza v najvyspelejších častiach sveta, v Ázii, Európe a severnej Amerike, ktoré zodpovedajú za viac ako polovicu vzniknutého potravinového odpadu.
Čo sa týka Slovenska, z hľadiska vyhadzovania potravín na tom nie sme najhoršie. Na jedného obyvateľa Slovenska to vychádza 163 kilogramov, niektoré štatistiky uvádzajú iba 112 kilogramov, čo je nižšie množstvo ako je priemer EÚ.
No napriek takémuto enormnému plytvaniu sú na svete stále milióny ľudí, ktorí hladujú, čo z tejto nerovnováhy robí aj etický problém. OSN dokonca uvádza, že potravinový odpad vrátane vyhadzovania nezjedených zvyškov jedla a potravín po záruke spotreby, vytvára skleníkové plyny, ktorých podiel je 8 % (1, 2, 3, 4, 5).
Kto plytvá najviac?
Treba podotknúť, že k plytvaniu potravín dochádza v celom potravinovom reťazci, od farmára až po spotrebiteľa – od výrobcu po konzumenta, pričom najviac plytvajú práve spotrebitelia. K plytvaniu potravín dochádza z rôznych príčin, pri nesprávnom skladovaní potravín alebo nesprávnej preprave úrody, následkom čoho sa produkty znehodnotia a musia sa zlikvidovať. Takisto aj v prípade, ak nakupujú priveľké množstvo potravinových zásob, ktoré nie sú schopní skonzumovať a potravina sa pokazí.
Ďalším, priam nepodstatným dôvodom plytvania potravín v potravinových reťazcoch je neesteticky vyzerajúce ovocie a zelenina. Až štvrtina zeleniny môže skončiť v koši, iba kvôli svojmu neestetickému vzhľadu, pričom nemusí byť pokazená (6, 7).
No neplytvá sa iba potravinami. Pri vyhadzovaní takýchto produktov sa plytvá aj vodou, ktorá bola potrebná na dopestovanie suroviny, finančnými nákladmi osôb, ktoré tieto potraviny dopestovali, sprostredkovali do obchodov, ale aj nakúpili do svojich domovov.
No tento morálny problém plytvania potravín nie je spojený iba s nadbytkom verzus hladomorom, ale aj s obezitou verzus podvýživou.
Údaje ukazujú, že až 9 % domácností plytvá potravinami každý deň, zatiaľ čo každý deviaty človek na svete trpí hladom (8).
Stratégia Únie
Európska únia by tak chcela do roku 2030 znížiť plytvanie potravinami o polovicu. Ako by to chcela docieliť? Uľahčením procesu darovania nepredajných potravín a redistribúcie ľudom v núdzi. V súčasnosti až 80 % odpadu z obchodných reťazcoch môžu tvoriť čerstvé potraviny, pretože sa nepredali v určitom časovom období, no niekomu by predsa naplnili žalúdok.
Slovenskí obchodníci nemajú povinnosť darovať nepredané potraviny ľuďom v núdzi. Týmito nastavenými pravidlami preto zaostávame za európskymi krajinami ako je Francúzsko alebo Česko, v ktorých už niekoľko rokov platí zákon, aby veľké supermarkety ponúkli nepredané potraviny potravinovým bankám, ktoré slúžia ako sprostredkovateľ a odovzdané potraviny odovzdajú charitatívnym organizáciám, čím zabraňujú plytvaniu potravín. Napríklad len Potravinová banka Slovenska pomôže viac ako 130 000 ľuďom, ktorí trpia hladom (9, 10, 11).
Preto by sme sa aj my sami mali zamyslieť nad našimi stravovacími návykmi a poprípade ich prehodnotiť. Nenakupujme väčšie množstvo potravín, aké sme schopní skonzumovať. Kupujme si plnohodnotné a zdravé potraviny od lokálnych dodávateľov, čím budeme mať nielen čerstvé a zdravé potraviny, ale podporíme aj slovenskú ekonomiku (12)
