V dnešnom globálnom svete sa vieme veľmi rýchlo a ľahko dostať k mnohým informáciám. Keď sa udeje niečo významné, svetové médiá do pár minút informujú širokú verejnosť. To môže v určitých momentoch pôsobiť ako dvojsečná zbraň. Na jednej strane stojí ľahká dostupnosť mnohých informácií. Mladí ľudia vedia prakticky o všetkom dianí vo svete, pričom často tieto informácie nedokážu filtrovať. Ľahko sa teda dá dostať do informačného „pretlaku“, ktorý je potrebné následne spracovať. Na druhej strane je však globálna vedomosť o dianí vo svete veľmi užitočná. Dokáže zmobilizovať aj pomoc, ktorá by inak neprišla. Inak tomu nebolo ani v pondelok, 6. februára 2023. V deň, kedy krátko po štvrtej hodine ráno zasiahlo územie Turecka a Sýrie zemetrasenie. Jeho sila s magnitúdou 7,8 spôsobila množstvo škôd a strát na životoch, na čo v momente reagovala veľká časť sveta, vrátane EÚ. [1].

Reakcia EÚ

Na tieto závažné dôsledky a potrebu pomoci zareagovala Európska únia. Tá zmobilizovala rôzne formy pomoci. Ešte v ten deň reagoval európsky komisár pre krízové riadenie, Janez Lenarčič, na Twitteri. Uviedol, že  Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) mobilizuje záchranné tímy z členských štátov EÚ. Tie do druhého dňa pozostávali z 1185 členov záchranných zložiek a 79 záchranárskych psov. Dokopy sa 7. februára na pomoci Turecku podieľalo spolu so Slovenskom ďalších 20 štátov EÚ [2].

[3].

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (z angl. The emergency Response Coordination Centre) je jadrom mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Bolo zriadené v októbri 2001 a zahŕňa všetkých 27 krajín EÚ spolu s ôsmymi nečlenskými štátmi, ku ktorým patrí aj Turecko. Zabezpečuje koordináciu medzi európskymi inštitúciami v Bruseli, vnútornými autoritami štátov EÚ a medzinárodnými inštitúciami.  Úlohou koordinačného centra je tiež zabezpečovať preventívne opatrenia voči budúcim krízovým situáciám. Centrum je v pohotovosti 24 hodín denne a bezprostredne poskytuje pomoc, ak krízové situácie nastanú. [4].

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany za ostatné 3 roky zasahoval podstatne častejšie, než v rokoch 2007 až 2019. To spôsobila hlavne celosvetová pandémia COVID-19. Do roku 2020 zasahoval mechanizmus ochrany najčastejšie v lesných požiaroch. Po roku 2020 bola tento druh nebezpečenstva prečíslený biologickými/zdravotnými druhmi. Nasledovala konzulárna podpora, čiže pomoc, ktorú krajiny poskytujú svojím občanom v zahraničí. Detailnejšie informácie je možné si vyhľadať na stránkach Európskej rady [5].

Slovensko v obraze EÚ pomoci

V rámci európskej solidarity sa do pomoci zapojilo aj Slovensko. Sekcia krízového riadenia MV SR vyslala do Turecka pätnásť členov záchranného zboru. Päť z nich bolo horských záchranárov spolu so záchranárskymi psami a zvyšných desať členov tvorili hasiči [6]. V prvých dňoch sa im podarilo zachrániť niekoľkých ľudí a ďalších  lokalizovať v sutinách [7]. Z tejto záchrannej akcie sa naspäť na Slovensko vrátili 12. februára všetci záchranári v poriadku.

Okrem tejto bezprostrednej pomoci sa v marci bude konať aj konferencia darcov. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová to spolu so švédskym premiérom. Táto konferencia sa bude zaoberať dôsledkami zemetrasenia a hľadaní zdrojov na skoré vrátenie situácie do normálu. Pretože ako to von der Lyenová zhrnula: „Nikto by nemal ostať zabudnutý, keď ľudí zasiahne takéto nešťastie“ [8].

Comments are disabled.