Čierna Hora: Prvá menšinová vláda pripravuje pôdu do Európskej únie

2022-06-08

Čierna Hora po niekoľko mesačnej politickej kríze v parlamente, sa konečne dočkala nového predsedu vlády, ktorým je Dritan Abazovič zo strany United Reform Action (URA). Zvolením Abazoviča sa skončila trojmesačná dočasná vláda bývalého premiéra Krivokapića, ktorá stroskotala na začiatku februára 2022 v rámci vyslovenia nedôvery parlamentom. Historicky prvýkrát si parlament Čiernej Hory zvolil menšinovú vládu s mandátom na jeden rok, ktorá má predovšetkým pomôcť krajine s reformami, ako aj s otvorením nových kapitol prístupového procesu do EÚ. [1]

Čierna Hora, ako jedna z členov NATO, sa už od roku 2012 pokúša integrovať do Európskej únie, avšak vždy neúspešne. Problémom je vysoká korupcia, polarizovaná krajina, a do zvolenia novej menšinovej vlády, to bol práve bývalý premiér Krivokapić, ktorý bol prosrbsky orientovaný a odmietal začlenenie Čiernej Hory do EÚ.

Politická strana URA spolu s predsedom vlády však nie sú nováčikovia v čiernohorskom parlamente. Boli súčasťou rozsiahlej koalície ešte za vlády Krivokapića, ktorého veľmi ostro kritizovali za jeho pôsobenie, vedenie zahraničnej politiky v súvislosti s pomalým procesom integrácie do európskych štruktúr, ako aj zvládanie pandémie Covidu- 19.

Nová vláda je zložená pomerne z umiernených strán, ktoré sú proeurópske aj prosrbské. Vládna koalícia bola dokonca podporená zo strany DPS, na ktorej čele je Milo Djukanović, ktorý vládol v Čiernej Hore viac ako tri desaťročia. Charakteristické pre túto stranu bola najmä motivácia dostať Čiernu Horu do euro-atlantických štruktúr, ako aj „oddeliť“ srbské zasahovanie do záležitostí Čiernej Hory. Zástupcov v tejto vláde ale nemá.[2]

Abazovič, ako nový premiér Čiernej Hory, si kladie za cieľ dve hlavné otázky – hospodársky rozvoj a odblokovanie vstupu do Európskej únie, ktorý sa v súčasnosti nachádza na „bode mrazu“.

Čierna Hora je v súčasnosti veľmi polarizovaná nie je len v parlamente, ale aj v spoločnosti. Konflikt na Ukrajine poukázal na krehkosť vzájomných vzťahov so Srbskom, ako aj Ruskou federáciou. V rámci uvalenia sankcií, krajina bilancovala svoje záujmy, keďže bývalý predseda vlády Krivokapić bol veľmi úzko prepojený na srbskú politickú elitu, ktorá sa predovšetkým zamerala na Rusko.

Zvolenie nového premiéra v Čiernej Hore prinieslo úspech v rámci čiernohorskej spoločnosti. Krajina by podľa Abazovićových sľubov mala napredovať na ceste do EÚ, s čím sa spája aj otváranie nových kapitol v rámci rozhodovacích  procesov vstupu do EÚ.

Ako sám nový predseda vlády uviedol, „budem viesť aktívny politický dialóg s cieľom zlepšiť atmosféru v spoločnosti a znížiť polarizáciu krajiny. Nesúhlasím s tým, že Čierna Hora by sa mala rozdeliť na dve protichodné strany, ale mala by sa rozvíjať ako občiansky štát s rešpektovaním všetkých rozdielov.“[3]

 

____________________________

[1] https://www.rferl.org/a/montenegro-government-abazovic-serbia/31825954.html

[2] https://www.reuters.com/world/europe/montenegro-approves-new-minority-government-focused-joining-eu-2022-04-28/

[3] https://balkaninsight.com/2022/04/28/opposition-boycotts-election-of-montenegros-first-minority-govt/