Športom k európskej jednote alebo ako šport podporuje spoluprácu na úrovni EÚ

2021-09-12

Šport je pre mnohých vášeň. Či už aktívny pôžitok z dobre podaného výkonu alebo pasívna radosť z víťazstva obľúbeného športového tímu. Je to jeden z najšpecifikovanejších zjednocovacích prostriedkov komunít, dedín, miest, či dokonca štátov na úrovni národných reprezentácii. Európa je rozmanitá vo všetkých smeroch a šport zaručene nie je výnimkou. Mnohí športoví nadšenci zvyknú priraďovať jednotlivým štátom prívlastky práve na základe úspešnosti krajiny v danom športe. Futbalové Španielsko, hokejové Slovensko, rakúske lyžovanie… No čo taký pohľad na šport v rámci Európskej únie? Vedel si, že Erasmus+ podporuje projekty aj v oblasti športu? Dokonca na to v minulom sedemročnom rozpočtovom období vyčlenili až 266 miliónov EUR?[1] Počul si o takzvanej Bielej knihe Komisie o športe? A čo priniesla preložená olympiáda v Tokiu na úrovni integračného zoskupenia Európy?

Erasmus+ projekty o športe

Šport je prínosom v mnohých smeroch, no prečo mu práve Erasmus+ venuje takú pozornosť a podporuje aj projekty s týmto zameraním? Treba povedať, že nie všetko „športové“ je automaticky vhodným projektom. Je zjavné, že podporované nebudú súťaže pravidelne organizované športovými federáciami či profesionálne ligy. Vhodný je však takmer každý projekt organizovaný napríklad za účelom zvýšenia povedomia o potrebe športu v našom živote, zamedzeniu dopingu či iného typu podvádzania v športe ako napríklad korupcia alebo zamedzeniu násilia, diskriminácie či rasizmu. Mnohé projekty tiež prepájajú dobrovoľnícke aktivity a podporu sociálnej inklúzie či kladú dôraz na dobré riadenie v športe.[2] Toto všetko je obrovským prínosom pre spoločnosť a odpoveďou na otázku prečo sú aj takéto projekty financované programom Erasmus+. Do týchto projektov sa môžu zapájať organizácie v oblasti športu, taktiež orgány verejnej správy, ako aj organizácie, ktoré zastupujú športovcov alebo dobrovoľníkov v športe. Vítané sú aj organizácie, ktoré pôsobia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti športu a aktívneho trávenia voľného času.[3] Užitočné odkazy:

Sociálna inklúzia väzňov či modernizácia cyklistickej edukácie

Pre ilustráciu si predstavíme 3 príklady projektov programu Erasmus+ so zameraním na šport. V roku 2019 predložil Slovenský zväz cyklistiky projekt s názvom Trendy vo vzdelávaní, športovej príprave a diagnostike v cyklistike. Cieľom bola modernizácia školiacich materiálov o športovej príprave v rôznych cyklistických disciplínach na zlepšenie vzdelávacích programov a zvyšovanie kvalifikácie trénerov.[4]  Ďalší mimoriadny projekt s názvom Aktívne občianstvo väzňov sa zameriaval  na sociálnu inklúziu tejto osobitnej sociálnej triedy. Väzni sa pri participácii na projekte zúčastňujú športových a kultúrnych aktivít, ako aj tých vzdelávacích. Dôležitá je tiež demokratická účasť či zapájanie sa do samotnej organizácie väzenských aktivít.[5] Veľmi originálnym bol tiež projekt Podpory sociálneho začlenenia osôb s mentálnym postihnutím v oblasti športu, v rámci ktorého boli usporiadané aj interaktívne semináre, športové podujatia pod vedením dobrovoľníkov ako aj odborníkmi v danej oblasti športu a duševného zdravia. Jednotlivé podujatia boli prínosom pre viac ako 2700 účastníkov.[6]

Biela kniha o športe /White Paper on Sport/ a prečo je vlastne „biela“?

Tento strategický dokument o športe z dielne Európskej komisie bol prijatý ešte v roku 2007. Na začiatok si môžeme bližšie objasniť rozdiel medzi zelenými a bielymi knihami z právneho rámca Európskej únie. Keď hovoríme o takzvaných bielych knihách (ang. white papers), zvyčajne sa jedná o dokumenty so zameraním na činnosti v komunitách alebo v istej vyhradenej oblasti. Biele knihy alebo dokumenty zvyčajne nasledujú tie zelené (ang. green papers), ktoré zvyknú skôr ilustrovať otázky a oblasti vhodné na verejnú debatu, zatiaľ čo biela kniha je nástrojom a oficiálnym súborom návrhov.[7]

Ak nazrieme do tohto dokumentu, úvodom nás môže zaujať veľmi trefný citát Pierra de Coubertina (zakladateľa moderných OH) „Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím.“ V úvode je tiež vymedzený pojem športu podľa Rady Európy:

„Šport je sociálny a hospodársky fenomén, ktorý je na vzostupe a ktorý prispieva k napĺňaniu strategických cieľov EÚ : k solidarite a k prosperite. Olympijský ideál rozvoja športu na podporu mieru a porozumenia medzi národmi a kultúrami, ako i výchovy mladých ľudí, sa zrodil v Európe a je posilňovaný Medzinárodným olympijským výborom a európskymi olympijskými výbormi.“ [8]

O bielej knihe o športe môžeme povedať, že sa z historického kontextu jedná o prvú komplexnú iniciatívu EÚ pre túto problematiku[9]. Jej primárnym cieľom je vymedziť politické smerovanie v oblasti športu. Základným smerovaním je olympijský princíp, ktorý spočíva v podpore mieru a porozumenia medzi kultúrami a zároveň prispieva k výchove mladých ľudí. Postupne je priestor venovaný spoločenskému a hospodárskemu rozmeru športu a organizovaniu športu.

Niekoľko « rád a odporúčaní » z Bielej knihy o športe

  • Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča minimálne 30 minút stredne náročnej telesnej aktivity denne pre dospelých a 60 minút pre deti
  • S cieľom zabezpečiť reintegráciu profesionálnych športovcov do trhu práce na konci športovej kariéry, zdôrazňuje Komisia dôležitosť prípravy pre „dvojitú kariéru“
  • Šport podporuje pocit spolupatričnosti a môže byť nástrojom integrácie prisťahovalcov
  • Komisia podporuje tiež výmenu osvedčených postupov a operatívnych informácii o rizikových fanúšikoch medzi policajnými a športovými orgánmi[10]

Olympiáda Tokio 2020

Ešte pred začatím preloženej olympiády v Tokiu sa na scéne objavil zaujímavý pokus o prítomnosť vlajky EÚ na otváracom ceremoniáli. Predstavitelia EÚ navrhli Slovinsko, ktoré by ako krajina v súčasnosti predsedajúca Rade EÚ, niesla popri svojej národnej vlajke aj dvanásť zlatých hviezd na modrom pozadí. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) však tento návrh zamietol so slovami, že Olympijský tím môže mať len jednu vlajku, jeden znak a jednu hymnu akceptovanú Národnou olympijskou komisiou schválenou exekutívou MOV.[11]

Keď sa pozrieme na cenné kovy z pohľadu EÚ, štáty reprezentujúce európske integračné zoskupenie získali dokopy 212 medailí, z čoho najcennejší kov bol zastúpený v počte 58.[12]

Európska vlajka tak na olympijských hrách zatiaľ nezaviala a je zrejmé, že zjednocovanie štátov na úrovni športovej integrácie je niečo veľmi vzdialené. Čo však má pre EÚ perspektívu z dlhodobého hľadiska, je jednotný prístup vo forme napríklad Bielej knihy o športe, ako aj aktivity a osveta o športe v podobe projektov Erasmus+.

Thomas Bach, prezident MOV vo svojom liste vice-prezidentke Európskej komisie, Margarite Shinas, v ktorom bližšie priblížil dôvody o odmietnutí vlajky EÚ, napísal aj tieto slová:

„Veríme, že Európska únia a Medzinárodný olympijský výbor, ako dve organizácie prepojené spoločnými hodnotami sú unikátnym spôsobom predurčené na podporu mieru a porozumenia vo svete, v čase kedy to svet potrebuje najviac.“[13]