Ako sa pripravuje EÚ na migrantov z Afganistanu a aké majú na migráciu názory jednotlivé krajiny EÚ?

2021-09-05

Situácia v Afganistane sa aktuálne spája  hlavne s migráciou.  Taliban nedodržal nič z toho, čo na začiatku obsadenia hlásal, preto mnoho obyvateľov túži po odchode z krajiny, skôr než príde k najhoršiemu. „Caroline Van Buren, zástupkyňa UNHCR v Afganistane, uviedla, že z krajiny odchádza 20 000 až 30 000 ľudí týždenne.“[2] Európska komisia, preto vydala stanovisko, v ktorom „dôrazne“ podporuje presídľovanie, a to aj „prostredníctvom poskytovania fondov EÚ.“[3] Ursula von der Leyenová počas návštevy španielskeho prijímacieho strediska pre evakuovaných z Afganistanu adresovala výzvu ďalším štátom, ktoré sa podieľali na misii v stredoázijskej krajine. „Členovia EÚ, ktorí prijmú utečencov, môžu podľa nej dostať finančnú pomoc.“[4]

Medzi členskými krajinami EÚ sa už začali diskusie o predpokladanom vývoji v Afganistane a pripravenosti bloku. Zo začiatočných diskusie je jasné, že EÚ bude najviac podporovať krajiny hraničiace s Afganistanom, kde mnohí utiekli. Názory na krízu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou prinesie viacero utečencov sa v krajinách EÚ dosť líšia a nie sú jednotné. Z toho dôvodu Európski lídri rokujú o budúcnosti utečencov.

Na tému udalostí v Afganistane, ako i blížiacu sa migračnú krízu reagoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa francúzskeho prezidenta by sa „Afganistan nemal znova stať útočiskom pre teroristov.“[5] Prízvukoval i to, že „Francúzsko urobí všetko pre to, aby Rusko, USA a Európa „účinne spolupracovali“, pretože majú rovnaké záujmy.“[6] Nakoniec prisľúbil, že Európska únia vytvorí iniciatívu, ktorá bude mať za cieľ chrániť členské krajiny pred prílevom migrantov z Afganistanu.

K migrácii sa vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Po summite lídrov skupiny G7, ktorý sa konal v utorok, prízvukovala, že Nemecko navýši humanitárnu pomoc  pre ľudí v Afganistane o 500 miliónov eur. Zároveň nemecká vláda už predtým prisľúbila dotáciu vo výške 100 miliónov eur, ktoré sa majú použiť na pomoc utečencom z Afganistanu, táto dotácia bude poskytovaná prostredníctvom humanitných organizácií.

Vo francúzskom Paríži žiadali o pomoc pre Afgancov aj migranti, ktorí z Afganistanu odišli už dávnejšie v súvislosti s inými krízami. Žiadali tu o rýchle presídlenie Afgancov, ktorí sú v nebezpečí, no hlavne pre rodiny s deťmi. „Francúzska armáda od pádu afganskej vlády v nedeľu 15. augusta doteraz letecky prepravila z Kábulu na piatich letoch približne 600 ľudí, prevažne Afgancov.[7]

Rovnaké zhromaždenie sa konalo i v Berlíne pred sídlom spolkovej kancelárie Angely Merkelovej. Podľa tunajšej polície sa zhromaždilo pred Merkelovej sídlom približne 1700 ľudí. Žiadali evakuáciu vojakov z Bundeswehru, aktivistov, ktorí bojujú za práva žien aj športovcov pochádzajúcich z Afganistanu.

Nátlaky na pomoc pri migrácii sú veľké, rovnako aj snaha pomôcť utečencom. Potrebné si je ale uvedomiť, že nie každá krajina má rovnaký priestor na to, aby privítala ďalších utečencov. Každá krajina si je vedomá svojich kapacít a úsilia, ktoré vydala na pomoc migrantom. Všetci konajú podľa svojich možností a pocitov, preto nie je fér automaticky odsúdiť krajiny, ktoré odmietli podať utečencom „pomocnú ruku“. Každý má na všetko svoj dôvod, a všetko je len o tolerancii.