V súčasnom Európskom parlamente nájdeme osem politických frakcií. Keďže sú od seba ideologický, postojovo a názorovo odlišné predpokladáme, že v tak aktuálnej téme ako je migračná kríza v Európe sa budú odlišovať. Najprv sa pozrieme na frakcie s najväčším počtom poslancov a potom postupne prejdeme k frakciám s menším zastúpením v Európskom parlamente. Snažili sme sa vychádzať z tlačových správ daných frakcií, keďže predpokladáme, že predstavujú politiku celej frakcie.
Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (EPP-ED) od leta 2015, keď začala eskalovať migračná kríza, volali po solidarite naprieč štátmi EÚ, aby sa pomohlo a uľavilo jednak štátom, ktoré majú vonkajšiu schengenskú hranicu ako Taliansko, Grécko a Maďarsko a tiež tým, kde migranti smerujú najčastejšie ako Nemecko, Rakúsko, Škandinávske krajiny, Francúzsko a Veľká Británia. Ako povedal José Manuel Fernandes (EPP-ED): ,,Zažívame vážnu, urgentnú a výnimočnú situáciu, ktorá vyžaduje ďalších €1,2 miliardy v hodnote financovania, ktoré môžu byť získané cez flexibilné nástroje. Cieľom je posilniť fondy, programy a agentúry, ktoré v súčasnosti riešia tento problém, ako Frontex, Europol, Eurojust, Cepol a European Asylum Support Office.“ O túto sumu sa im už v rámci jednaní v EP podarilo navýšiť výdavkovú položku rozpočtu na rok 2016. Frakcia EPP-ED tiež podporovala druhý balík financií navrhnutý Európskou komisiou na riešenie migračnej krízy vo výške €780 miliónov. Oba tieto návrhy navýšenia rozpočtu boli súčasťou hlasovania Rozpočtového výboru EP už v septembri 2015.
EPP-ED vidí práve vo zvyšovaní rozpočtových výdajov na migračnú krízu jedným z riešení. Takisto podporuje plán predsedu Európskej komisie Jeana Clauda Junckera o podpísaní dohody z Tureckom, odkiaľ práve obrovská vlna migrantov prichádza, posilnení kontroly na vonkajších hraniciach Schengenu a tiež vytvorenie hotspotov slúžiacich na registráciu migrantov. Turecko by sa v tejto dohode malo zaviazať k dodržiavaniu ľudských práv migrantov a zlepšeniu ich životných podmienok v utečeneckých táboroch. Podľa Manfreda Webera, predsedu frakcie v EP, rozhodnutia prijaté Európskou radou 16. októbra 2015 nie sú postačujúce: ,,Rozhodnutia Európskej rady sú jasne nepostačujúce na riešenie výziev, ktoré migračná kríza priniesla. Príliš veľa členských štátov v EÚ stále verí, že sa budú vedieť pretĺcť cez krízu stratégiou zavretých očí, akoby sa nič nedialo. Ale je to len ilúzia.“ Frakcia tiež podporila prerozdelenie 120 000 utečencov medzi členov EÚ.
Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D) tiež volá po solidarite medzi členmi EÚ. Podporuje navýšenie výdavkov rozpočtu na riešenie migračnej krízy a podporuje dohodu o spolupráci s Tureckom pri riešení tejto krízy. Dublinskú dohodu, ktorá vytvorila základné pravidlá azylovej politiky EÚ považujú za zastaranú a chcú jej revíziu, ako potvrdil Gianni Pittela predseda frakcie V EP. Týmto vlastne podporujú vznik jednotnej azylovej politiky pre celú EÚ. Za najväčšie mínus Dublinskej dohody považujú nutnosť krajín s vonkajšou schengenskou hranicou prichádzajúceho migranta zaregistrovať, zadržať ho na svojom území a poskytnúť mu azylový proces. Problém však nastáva, keď to členské štáty nie sú schopné vykonávať.
Európsky konzervatívci a reformisti (ECR) tiež súhlasia s tým, že v rámci riešenia migračnej krízy sa musia navýšiť výdavky rozpočtu a to práve pre agentúry ako FRONTEX, Europol a European Asylum Support Office, ktoré zabezpečujú bezpečnosť a monitorovanie migrantov. Podpredseda frakcie Timothy Kirhope, po stretnutí Rady ministrov pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti 22. septembra 2015, kde bol schválený plán rozdelenia 120 000 migrantov medzi krajiny EÚ, povedal, že v prijatí mechanizmu rozdelenia utečencov nevidí správne riešenie. Podľa nich problémom môže byť to, že daný mechanizmus nebol prijatý jednomyseľne a existujú štáty ako Slovensko, Maďarsko a Česko, ktoré tento mechanizmus nepodporili. Tento mechanizmus tiež nepovažujú za jedno z dlhodobých riešení. Nepodporujú takúto vynútenú solidaritu, ako povedal Timothy Kirhope: ,,počujeme veľa o solidarite v EÚ. Vymáhanie plánu (plán na prerozdelenie 120 000 utečencov) od krajiny, ktorá je silne proti nie je solidarita, to je nátlak.“
Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) volá po väčšej solidarite medzi členmi EÚ najmä v období prichádzajúcej zimy. Ukazuje sa, že členské štáty nie sú schopné zabezpečiť humanitárnu pomoc pre migrantov a preto volajú po spoločnej akcii EÚ. Ako povedal ich líder v EP Guy Verhofstadt: ,,podľa článku 222 Zmluvy o fungovaní EÚ, špeciálna podpora môže byť ponúknutá na ochranu a úkryt zraniteľných migrantov, koordinovať branie odtlačkov prstov a bývanie pre utečencov a jasne ich informovať o ich budúcnosti v alebo mimo Európskej únie.“
Nesúhlasia s prijímaním rozhodnutí krok za krokom a volajú po definovaní spoločnej Európskej azylovej politiky a Európskej migračnej politiky, ktoré by podľa nich efektívnejšie riešili aktuálnu krízu. Spoluprácu s Tureckom vidia ako veľmi dôležitú z hľadiska dlhodobého riešenia, no tiež zdôrazňujú dodržiavanie ľudských práv zo strany Turecka. V rámci solidarity naprieč EÚ podporujú prerozdeľovanie utečencov medzi štátmi EÚ.
Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica (GUE/NGL)
Aj keď sú jej predstavitelia vo svojich vyhláseniach skromnejší tiež si uvedomujú naliehavosť migračnej krízy a nutnosť nájsť na ňu riešenie. Gari Timmer predsedkyňa frakcie v EP: ,,Prioritou EÚ musí byť migračná kríza. Každý človek, ktorý zomrie na ceste do EÚ je obeť príliš veľa z vražedného ‘Pevnosť Európa’. Urgentne potrebujeme spoločnú európsku humanitárnu azylovú a migračnú politiku.“ Vyzýva tiež k celoeurópskej solidarite a k ľudskému prístupu.
Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (Zelení/FDA)
Ska Keller, ktorá sa špecializuje na tému migrácie zhrnula veľmi jednoznačne postoj Zelených/EFA: ,,Je čas pre vlády EÚ kolektívne sa dostať zo slepej uličky a nájsť férové a ľudské rozhodnutie, ktoré uprednostňuje tých, čo utiekli pred vojnou a prenasledovaním. Všetky členské štáty EÚ sa prihlásili k všeobecným hodnotám slobody, spravodlivosti a solidarity, keď vstúpili do EÚ. Je čas, aby dodržiavali tieto hodnoty.“ Phillippe Lamberts ide ešte ďalej a navrhuje vznik azylového systému, ktorý bude odpovedať na súčasnú krízu, čo znamená zrušenie Dublinského systému. Kľúčovým bodom tohto návrhu je vytvorenie systému permanentnej distribúcie azylových žiadateľov v rámci EÚ a systém, ktorý by určil, kedy je vstup utečenca legálny. Tento systém musí tiež reflektovať potreby utečencov ako napríklad ich jazyková vybavenosť a rodinné väzby.
Európa slobody a priamej demokracie (EFDD)
Vo vyhláseniach tejto frakcie môžeme vidieť určité protichodné vyhlásenia. Ignazio Corrao hovorí o konkrétnych a dlhodobejších riešeniach. Podporuje myšlienku jednotnej akcie EÚ v migračnej kríze a kritizuje separátne riešenia národných vlád. Tiež volá po vytvorení spoločnej azylovej politiky, ktorá by garantovala dodržiavanie ľudských práv utečencov a migrantov. Tiež podporuje trvalý mechanizmus prerozdelenia utečencov. Hovorí tiež o tom, že politika voči rozvojovým krajinám by sa mala zmeniť a EÚ by mala umožniť plnohodnotný rozvoj africkým krajinám. Aj tým by sa predchádzalo masívnemu odchodu obyvateľstva z Afriky.
Na druhej strane Nigel Farage predseda frakcie v EP hovorí, že ak chceme ochrániť našu spoločnosť a zabrániť gangom, ktoré za niekoľko tisíc eur prevážajú migrantov do Európy, tak musíme každú loď s migrantmi v Stredozemnom mori zastaviť ako to robia v Austrálii a potom zistiť, kto z migrantov má dôvody na to, aby získal status utečenca. Čo sa týka prijímania utečencov Veľkou Britániou, tak odmieta prijatie obrovského množstva migrantov. Argumentuje tým, že by im nevedeli zabezpečiť bývanie, keďže čakateľov na sociálne bývanie je mnoho a v prvom rade ho treba poskytnúť domácemu obyvateľstvu. Lenže jeho vyhlásenia pravdepodobne súvisia s jeho dlhodobou politikou odchodu Veľkej Británie z EÚ a preto ich musíme hodnotiť z tejto perspektívy.
Európa národov a slobody (ENF)
Táto frakcia vznikla len nedávno v júni 2015. Bohužiaľ oficiálnu internetovú stránku frakcie sa nám nepodarilo nájsť. Hádam najvýraznejšou osobnosťou tejto frakcie je Marine Le Pen z francúzskeho Národného frontu. Hodnotiť politiku celej frakcie na základe jej vyhlásení je ťažké, no určite patrí k najviac viditeľným poslancom EP z tejto frakcie. Vo svojich vyhláseniach veľmi rázne obvinila Nemecko, že v migrantoch vidí len lacnú pracovnú silu. Kritizuje nefunkčnosť Schengenského systému ochrany vonkajších hraníc a volá po navrátení kompetencií v oblasti kontroly hraníc národným štátom, čo znamená zrušenie Schengenského systému. Podľa nej azylovú a migračnú politiku si najlepšie budú spravovať národné štáty.
