Postoje V4 krajín k energetickej únii EÚ

2015-04-29

 

Energetická únia EÚ je nový projekt európskej dvadsať osmičky zameraný predovšetkým na zabezpečenie energetickej bezpečnosti členských krajín, vytvorenie plne integrovaného európskeho energetického trhu, znižovanie emisií a zabezpečenie rozvoja, výskumu, inovácii a konkurencieschopnosti únie. V spojitosti s pripravovanou stratégiou sa krajiny Vyšehradskej štvorky dohodli na spoločnom postoji. „Dohodli sme sa na určitých drobných úpravách. Spolu, ako Vyšehradská skupina, sme podporili otázku dostupnosti cien elektrickej energie pre domácnosti a priemyselné podniky a podporili sme tiež otázku kapacity vedenia elektrických sietí s ohľadom na masový nárast obnoviteľných zdrojov,“ popísal Sobotka spoločný postoj a koordináciu krajín Vyšehradskej štvorky. Česká republika ktoré si za prioritu svojho predsedníctva V4 zvolila koordináciu v rámci skupiny súvisiacu s prijímaním energetickej legislatívy. Ich cieľom bude hľadať spoločnú pozíciu štyroch stredoeurópskych štátov k jednotlivým legislatívnym návrhom Komisie. V predloženom článku sa pozrieme na to, aký postoj zaujali k tomuto projektu jednotlivé členské krajiny V4.

Česká republika

Česká republika sa pozitívne stavia k pripravovanému konceptu energetickej únie predstavenej Európskou komisiou. Po rokovaní lídrov Európskej únie v Bruseli konanom 19. marca 2015 sa vyjadril Bohuslav Sobotka nasledovne: „Energetickú úniu pokladám za jeden z jasných krokov k modernej, diverzifikovanej a konkurencieschopnej energetike s dôrazom na chytré siete a s väčším komfortom a ochranou pre spotrebiteľov.“ ČR dlhodobo zastáva názor, že každý členský štát EÚ má právo na výber vlastného energetického mixu – rozhodnutie akým spôsobom bude daný štát vyrábať energiu, vrátane využívania jadrovej energie. Tento postoj potvrdzuje aj materiál českého Ministerstva zahraničných vecí v ktorom uviedli: „Role pro Českou republiku je tedy stejná jako dosud – hájit právo na výběr energetického mixu (včetně jádra), trvat na tržních mechanismech na trhu s elektřinou a zemním plynem, prosazovat financování pro PCI projekty (projekty společného zájmu) v regionu střední a východní Evropy, hájit indikativní cíle 2030 na národní úrovni.“[1]

Slovenská republika

Slovensko privítalo návrh na vytvorenie Energetickej únie už pri jej predstavení eurokomisárom so zodpovednosťou za rezort energetickej únie Marošom Šefčovičom v Bruseli 25. februára 2015. Slovensko je pripravené viesť konštruktívnu diskusiu pri príprave spoločnej energetickej politiky a zároveň však vyjadrilo potrebu nutne dbať na národné záujmy členských štátov v základných oblastiach. Minister hospodárstva Pavlis  uviedol, že tak isto ako Česká republika bude Slovensko zastávať suverenitu pri definovaní národného energetického mixu a za jednu z dôležitých oblastí vidí v zachovaní legitimity nástrojov ochrany spotrebiteľov a aj cenovej regulácie. Regulácia cien je pre SR veľmi dôležitá kvôli rozdielnej sociálnej situácii naprieč európskymi krajinami. Ide o zachovanie kompetencií národného regulátora akým je na Slovensku Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý určuje maximálne ceny energii a na tomto postoji bude SR trvať.

Poľská republika

Podporu Energetickej únii vyjadril už počas svojej kampane vo voľbách do Európskeho parlamentu bývalý poľský premiér Donald Tusk, ktorý v roku 2014 prišiel aj s návrhom šiestich pilierov a celkového uskutočnenia tohto projektu. Poľský návrh bol dobrým základom pre začatie diskusie o energetickej bezpečnosti EÚ, nakoniec však prišlo k istým zmenám oproti prvotnej myšlienke Tuska. Aj napriek obmene minister Dziegoński uviedol, že budovanie Energetickej únie nepredstavuje hrozbu pre poľskú ekonomiku, pretože „boli zaručené práva členských štátov.“ Poľsko si stále udržalo svoj pozitívny postoj k tomuto projektu aj napriek obavám Práva a spravodlivosti, že dekarbonizácia energetiky súvisiaca so znížením produkcie CO2 môže mať negatívne dopady na Sliezko. Naopak, modernizácia energetického sektoru predstavuje pre krajinu príležitosť k rozvoju hospodárstva, ktoré prispeje k zlepšeniu života obyvateľov. Poľsko sa taktiež zasadzuje za možnosť krajín určiť si vlastný energetický mix. Súvisí to predovšetkým z orientáciou poľského priemyslu na ťažbu a využívanie vlastných nerastných surovín  – uhlia, zemného plynu a bridlíc.

Maďarsko

Maďarský premiér Viktor Orbán sa pre The Wall Street Journal 18. februára 2015 vyjadril, že Maďarsko je proti plánom Európskej únie, pretože koncept Energetickej únie spojený s užším prepojovaním národných energetík bráni suverenite štátov. Nesúhlasné stanovisko Orbána súviselo predovšetkým s možnosťou zásahov zo strany Európskej komisie pri medzivládnych dohodách so štátmi mimo EÚ v oblasti dodávok energetických surovín. Tento postoj Maďarska je spojený s uzatvorením nového kontraktu na dodávky zemného plynu s Ruskou federáciou, kde si Maďarsko vyrokovalo lepšie podmienky a získalo možnosť použiť nevyčerpaný plyn aj počas ďalších rokov a platiť budú až vtedy, keď budú skutočne plyn spotrebovávať. Orbán ďalej povedal, že nebude podporovať túto úniu, pretože jeho vláda sa domnieva, že je potrebné zmeniť trh s energiami na neziskovo orientovaný sektor. „Ak zisk nezmizne zo systému, potom európske ceny energií nebudú nikdy konkurencieschopné s americkými. V tom pôjdem proti celej EÚ.“

 

Na summite premiérov a prezidentov členských štátov EÚ aj napriek viacerým výhradám krajín prišlo k dohode a politickému odsúhlaseniu projektu Energetickej únie. Súčasťou kompromisov bolo zabezpečenie ochrany obchodných tajomstiev pri zvyšovaní transparentnosti zmlúv o dodávkach zemného plynu s krajinami mimo EÚ a oslabenie pozície Európskej komisie v súvislosti s kontrolou zmlúv o dodávke energií s tretími krajinami. Komisiu ako kontrolný orgán by mohli nahradiť národné regulačné orgány s posilnenými právomocami.

 

 

Tags: ,