Prehľad vplyvu vlád SR na dôveru slovenských občanov v Európsku úniu

2015-04-20

 

Slovenská republika sa v roku 2004 stala plnohodnotným členom Európskej únie. Predloženou analýzou chceme priblížiť pôsobenie vlád na názory občanov o členstve v integračnom zoskupení.

Druhá vláda M. Dzurindu

Vstupu Slovenka do Únie predchádzal proces predvstupových rokovaní a zmien súvisiacich s implementáciou acquis communautaire o ktorých často informovali v médiách vládni politici. V tomto období plynulo funkčné obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá bola veľmi kladne naklonená členstvu v Únii. Pozitívne prezentované názory v mediálnom priestore a aktívny prístup vládnych politikov v predstupovom procese mal vplyv na rozvoj proeurópskych nálad v spoločnosti.  Avšak, za najvýraznejší krok vlády zameraný na podporu informovanosti a prointegračných nálad považujeme napĺňanie Komunikačnej stratégie vlády Slovenskej republiky pre prípravu obyvateľstva na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorej prvá fáza bola uskutočnená už počas prvej Dzurindovej vlády. Nadväzujúce dve fázy boli primárne zamerané na vytvorenie pozitívnej prointegračnej atmosféry medzi občanmi a ich následnej mobilizácie pred referendom o vstupe SR do EÚ. Aktivita vlády sa odrazila na úspešnom predvstupovom referende a výške dôvery občanov v EÚ, ktorá sa v roku 2004 vyšplhala zo 47% až na 60%. Vzrast pozitívneho pocitu občanov z členstva v EÚ ovplyvnila pokračujúca vládna stratégia a aj zhoda vládnych strán v prezentovaní pozitívnych vplyvov členstva na občanov a štát ako celok. Počas Dzurindovej vlády sa tieto hodnoty vyšplhali až na 70%. Vláda SDKÚ, SMK, KDH a ANO stála pri vstupe Slovenska do EÚ a aj z tohto dôvodu bolo v ich záujme aby dôvera občanov v integračné zoskupenie posilňovala a preto spoločne prinášali v médiách kladné informácie o členstve, jeho pozitívnych dopadoch na ekonomiku, hovorili o regionálnom rozvoji zabezpečenom eurofondami zo štrukturálnej pomoci EÚ a vzudzovali tak v občanoch pocit dôvery v integračné zoskupenie.

Prvá vláda R. Fica

Ďalšie volebné obdobie sa dostala k moci prvá vláda Roberta Fica, kde jeho koaličnými partnermi bola SNS Jána Slotu a HZDS Vladimíra Mečiara. Strana SMER už vo svojom programe vyhlásila že jej cieľom je „zabezpečenie posilnenia miesta Slovenska v Európskej únii a vo svete“ a taktiež hovorili o nutnosti „priblížiť EÚ občanom“. Programový zámer strany sa pretavil aj do smerovania zahraničnej politiky vo vláde, kde strana SMER obsadila ministerstvo s európskou agendou. Proeurópska orientácia najsilnejšieho z koaličných partnerov pomohla potlačiť do úzadia negatívne protiintegračné nálady  Slovenskej národnej strany, ktorá už dlhodobo prezentovala negatívny postoj k členstvu v Únii a varovala pred stratou suverenity. V grafe č. 1 vidíme nárast dôvery občanov v EÚ na jeseň 2006 o 2 percentá a na jar 2007 o ďalšie 4 percentá. Zapríčinilo to pokračovanie prezentovania pozitívnych názorov v médiách o členstve, výhodách s ním spojených ako je napríklad otvorenie pracovného a hospodárskeho trhu, využívanie eurofondov  ale aj prílev ďalších zahraničných investícii.  Na jeseň v roku 2007 prišlo k prepadu dôvery občanov v EÚ o 8%, pretože vláda R. Fica vyhlásila, že pripravovaný vstup SR do eurozóny nie je vôbec istý a vláda nie je presvedčená o jeho dostatočnej výhodnosti pre štát. Výrazný vplyv na zníženie dôvery občanov v EÚ v tomto období súvisel aj s kauzou nástenkového tendra v ktorom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pod vedením ministra za SNS na základe netransparentnosti vo verejnom obstarávaní prišlo o všetky finančné prostriedky z eurofondov naň určených. Celkový obnos peňazí, vo výške 120 miliónov korún nakoniec namiesto európskych peňazí zaplatili slovenskí daňoví poplatníci. Neschopnosť vládnych úradníkov a ich korupčné správanie spôsobilo, že sa v občanoch znížil pocit dôvery v EÚ. Ďalším vplyvom vlády bolo negatívne vyhlásenia v médiách v spojitosti s pokračovaním prijatia eura. V tomto období sa preto odrazil aj na znížení pocitu prospechu z členstva v EÚ, kde ako vidíme v grafe č. 2 prišlo k zníženiu o 6%, pretože vďaka vládnemu poukazovaniu na negatíva občania začali o výhodnosti tohto kroku pochybovať. K ustáleniu situácie prišlo na jar 2008, vďaka vyhláseniu R. Fica že jeho vláda bude pokračovať v začatom procese vstupu do eurozóny. Malo to pozitívny dopad na zvýšenie dôvery v EÚ o 9%, pretože občania opäť začali dôverovať myšlienkam integrácie a spoločnej meny. Ďalší prepad dôvery v EÚ nastal o rok, na jar 2009, zapríčinili to vyhlásenia vlády o dopadoch finančnej krízy na slovenskú ekonomiku a najmä na prepúšťanie veľkého počtu zamestnancov. Celkový vplyv na zníženie dôvery v EÚ na jar 2009 a jar 2010 v spôsobili najmä problémy s pomalým a neefektívnym čerpaním eurofondov zapríčinené štátnou byrokraciou, systémovými chybami sprevádzané kauzami a politickým klientelizmom. To vzbudilo v občanoch pocit, že finančné prostriedky ponúkané Úniou vláda nie je schopná vhodne využiť a štát nemusí dostať naspäť to, čo bol zaviazaní splatiť do európskeho rozpočtu. Na jar v roku 2010 išlo o kauzu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o sociálnych podnikoch, kde opäť, prišlo Slovensko o peniaze z Únie vyčlenené na tieto projekty. Znova sa u občanov prejavili nálady nedôvery v pôsobenie Únie vďaka netransparentnosti vládnych politikov.  Počas celého obdobia prvej Ficovej vlády sa však, v občanoch zvyšoval pocit prospechu z členstva v EÚ. Bolo to predovšetkým spojené s aktivitou vlády pri prístupovom procese do eurozóny a následné prijatie eura sprevádzané mediálnou kampaňou značne podporovanou jej členmi.  Ďalší vplyv vlády sa prejavil v mediálnych výstupoch politikov o potrebe a výhodnosti zapojenia sa Schengenského priestoru a následný vstup SR doň. Môžeme však povedať, že napriek viacerým výkyvom počas oboch vlád bola miera dôvery v EÚ na Slovensku dlhodobo  stabilná a nedôvera sa pohybovala v nízkych hodnotách.

 

 

 

Tabuľka č. 1 Dôvera a nedôvera občanov v EÚ

Vláda Výskumné
obdobie
Dôvera
v EÚ
Nedôvera
v EÚ
Druhá vláda M. Dzurindu
SDKÚ, KDH, SMK, ANO
jar 2004 47% 31%
jeseň 2004 60% 24%
jar 2005 55% 31%
jeseň 2005 56% 32%
jar 2006 53% 29%
Prvá vláda R. Fica
SMER, SNS, HZDS
jeseň 2006 62% 27%
jar 2007 66% 25%
jeseň 2007 58% 29%
jar 2008 67% 23%
jeseň 2008 70% 23%
jar 2009 65% 26%
jeseň 2009 71% 23%
jar 2010 65% 28%
Vláda I. Radičovej
SDKÚ-DS, MOST-HÍD,
SAS, KDH
jeseň 2010 71% 24%
jar 2011 61% 34%
jeseň 2011 48% 45%
jar 2012 49% 47%
Druhá vláda R. Fica
SMER-SD
jeseň 2012 45% 48%
jar 2013 45% 48%
jeseň 2013 47% 49%
jar 2014 35% 57%
jeseň 2014 49% 42%

 

Vláda I. Radičovej

Podobný trend vyššej dôvery a nízkej nedôvery v EÚ vidíme aj na jeseň v roku 2010. V tomto období prišlo k zmene po voľbách a do vedenia krajiny sa dostala proeuropsky orientovaná stredo-pravá vláda Ivety Radičovej zložená z SDKÚ-DS, MOST-HÍD, SAS a KDH. V prvej polovici roku 2010 nastal aj nárast dôvery v EÚ o 6%, prisudzujeme to proeuropskej orientácii všetkých vládnych strán, vyhláseniam vlády o zefektívnení čerpania eurofondov a taktiež nesúhlasnými vyhláseniam vlády v súvislosti so schválením bilaterálneho úveru Grécku. Na jar 2011 prišlo k 10%-nému poklesu dôvery v EÚ a prišlo k nárastu nedôvery na 34%, čo predstavovalo do vtedy najvyšší pocit nedôvery aký bol kedy nameraný Eurobarometrom na Slovensku. Za poklesom dôvery a nárastom nedôvery stála predovšetkým finančná kríza, ktorá sa odrazila na potrebe prijať Európsky finančný stabilizačný nástroj – Euroval 1. Ten bol nakoniec prijatý vládou SR a aj týmto krokom sa prehĺbila nedôvera občanov v EÚ zmietajúcou sa krízou. Ďalší, teraz už veľmi výrazný pokles dôvery iba na 48% a nárast nedôvery o ďalších 11% na jeseň 2011 bol spôsobený vládnym schválením reformy Eurovalu 1. Prijatie eurovalu hodnotila negatívna značná časť slovenskej spoločnosti a považovala ho za krok s negatívnym dopadom pre občanov SR a aj z tohto dôvodu vládne zapojenie sa do finančnej pomoci vyvolal nárast nedôvery.  Tento krok podporila celá vláda okrem 4 ministrov za SAS. V súvislosti s finančnou pomocou sa začala veľmi negatívne a radikálne vyjadrovať SAS. R. Sulík v rámci svojich mediálnych výstupov hovoril o rizikách a negatívnych dopadoch finančnej pomoci ku ktorej sa zaviazala Slovenská republika. Negatívne vystúpenia jedného z koaličných partnerov poukazujúceho na negatívne stránky členstva v Únii zapríčinili už spomínaný prepad dôvery. Nejednotnosť vládnej koalície v otázkach riešenia finančnej krízy a potreba odsúhlasenia ďalšieho finančného záväzku v podobe Európskeho stabilizačného mechanizmu – Eurovalu 2 mala za následok nielen pád vlády ale aj ďalší nárast nedôvery v EÚ, pretože nepriaznivá situácia v Európe mala za následok zmeny na domácej politickej scéne, čo vyvolalo v občanoch pocit, že nestabilita v Únii môže výrazne ovplyvniť a ohroziť stabilitu na Slovensku a to bol dôvod prečo jej občania prestali dôverovať a práve naopak začali jej nedôverovať.

 

Tabuľka č. 2 Pocit prospechu z členstva v EÚ

Vláda Výskumné
obdobie
Prospech
z členstva v EÚ
Druhá vláda M. Dzurindu
SDKÚ, KDH, SMK, ANO
jar 2004 57%
jeseň 2004 62%
jar 2005 63%
jeseň 2005 62%
jar 2006 70%
Prvá vláda R. Fica
SMER, SNS, HZDS
jeseň 2006 71%
jar 2007 76%
jeseň 2007 70%
jar 2008 76%
jeseň 2008 77%
jar 2009 80%
jeseň 2009 80%
jar 2010 78%

Druhá vláda R. Fica

Po vyslovení nedôvere vlády sa vo voľbách v roku 2012 stal víťazom R. Fico, ktorý nakoniec vytvoril jednofarebnú strany SMER-SD. Počas rokov 2012 a 2013 sa dôvera a nedôvera v Úniu pohybovala v približne rovnakých číslach. Spôsobené to bolo tým, že strana SMER-SD na jednej strane vystupovalae ako proeurópska, podporujúca kroky Únie a následne ich aj platňovala v praxi, na druhej strane však premiér Fico vystupoval ako kritik niektorých krokov európskej 28 a preto sa tu nevytvoril priestor pre rozvoj vyššej miery dôvery v EÚ. Na jar v roku 2014 prišlo k markantnému poklesu dôvery a k značnému nárastu nedôvery, ktorá výrazne prevyšovala dôveru. Po prvý krát v histórii členstva SR v EÚ prišlo komu, že EÚ nedôverovala väčšia polovica Slovákov a iba tak nízke percento v ňu pociťovalo dôveru. Spôsobené to bolo šetrením výdavkov zo strany vlády, vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí ktorú vláda nedokázala efektívne riešiť ani napriek eurofondom. Ale za najvýznamnejší vplyv považujeme vyhlásenia R. Fica o nezmyselnosti sankcii EÚ voči Ruskej federácii a taktiež celkovo jeho nedôverčivý a odmietavý postoj ku krokom Únie vo vzťahu k Ukrajinskej kríze, ktorá sa bytostne dotýka SR ako susediaceho štátu. Vyhlásil taktiež, že kroky EÚ majú negatívny dopad na slovenskú ekonomiku čo v konečnom dôsledku vyvolalo zvýšenie nedôvery a úplný prepad dôvery v EÚ v očiach občanov, pretože zastavenie vývozu do Ruska priamo ohrozuje podniky a zamestnanosť na Slovensku. Taktiež, plynová kríza, ktorú EÚ nebola schopná vhodne riešiť na diplomatickej úrovni nevyvolávala dôveru v jej pôsobenie a práve naopak dokazovala nepriaznivý vplyv Únie na nich čo v nich, v konečnom dôsledku vyvolalo vlnu nedôvery.  V druhej dekáde 2014 prišlo k malému zvýšeniu dôvery občanov v EÚ.  Za pozitívnou zmenou sú predovšetkým vládne oslavy 10-teho výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. Ich hodnotenie členstva SR v Únii a mediálne poukazovanie na jeho výhodnosť a pozitívny prínos pre ekonomiku, občanov a ich možnosti štúdia, voľného pohybu a práce prispelo k zlepšeniu obrazu o Únii v očiach občanov a spôsobilo mierny nárast dôvery.

lala

lalala