Posledný duel Marine Le Pen a Emmanuela Macrona bol vyvrcholením prezidentskej kampane obidvoch kandidátov pred druhým kolom. Dvojhodinové vystúpenie bolo plné emócií, ba miestami museli moderátori napomenúť kandidátov a pripomenúť im, aby rozprávali k téme a o konkrétnych bodoch svojho programu.
V kandidátoch je vidno aktuálne rozdelenie francúzskej spoločnosti. Na jednej strane Macron, predstavujúci otvorenosť, rozhľadenosť, ktorý globalizáciu vidí ako jedinú možnosť pre budúci úspech Francúzska a chce, aby v dnešnom globalizovanom svete malo Francúzsko silnú pozíciu a využilo ju na úspech. Na druhej strane Le Pen, predstavujúca nacionalistickú líniu obrany Francúzska pred okolitým svetom, ktorá chce zaviesť protekcionizmus a tým, naštartovať domácu ekonomiku a ochrániť Francúzov. Spoločnosť je práve takto výrazne rozdelená.
Nás najviac zaujímala téma Európskej únie a pozície kandidátov k danej téme. Táto téma bola v poslednom duely rozdelená na otázku bezpečnosti pred terorizmom a reformy EÚ. Čo sa týka bezpečnosti, tak Le Pen navrhuje uzavretie francúzskych hraníc a obnovenie hraničných kontrol, čo de facto znamená vystúpenie zo Schengenu. Predpokladá, že potenciálny terorista bude už zachytený na hraniciach pravdepodobne colníkom. Čo je veľmi mylné, keďže colník na to nie je vyškolený. Macron chce na druhej strane zvýšiť počet policajtov o 10 tisíc. Macron tiež plánuje posilniť činnosť tajných služieb, ktoré prípadný úmysel spáchať teroristický čin odhalia a páchateľa zadržia. Obaja kandidáti sa zhodli, že je vitálne, aby súdy v prípadoch, kde je preukázateľné, že ide o terorizmus, konali promptne a páchateľa odsúdili. Le Pen navrhuje plošné vyhostenie podozrivých občanov z krajiny, čo Macron odmieta.
K reforme EÚ dominovala téma jednotnej meny, ale aj otázka ďalšej integrácie. Le Pen veľmi jasne povedala, že navrhuje medzivládnu konferenciu, ktorá by sa konala už v septembri. Túto konferenciu prirovnala k Messineskej konferencii z roku 1955, kde sa rozhodlo o budovaní Európskych spoločenstiev a jednotného trhu, čím vlastne potvrdila vážnosť plánovanej konferencie. V tomto prípade by pravdepodobne šlo o prehodnotenie ďalšej integrácie. Nezabudla tiež spomenúť Luxemburský kompromis z roku 1966, ktorý výrazne spomalil vytvorenie jednotného trhu, keďže sa v Rade EÚ ponechalo jednomyseľné hlasovanie práve na tlak francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla. Tým dala jasne najavo, že plánuje posilnenie práve medzivládneho princípu, kde každý členský štát má právo veta. Macron zdôrazňuje potrebu silnej EÚ pri riešení aktuálnych výziev globalizovaného sveta.
V otázke eura vidíme určitý posun: Le Pen sa chce stále vrátiť k franku, no transakcie medzinárodných firiem by aj naďalej prebiehali v eurách. Opäť zaspomínala a pripomenula projekt Európskej menovej jednotky ECU, ktorý ako imaginárna mena fungoval pred zavedením Eura. Otázkou však je, akoby vyzeral tento jej projekt ako ona hovorí Spoločnej meny (nie Jednotnej meny), keby súčasťou bolo len Francúzsko. V minulosti predsa v ECU figurovali všetky členské štáty. Ako reakciu sa jej Macron spýtal, či si vie predstaviť, že by nadnárodná firma obchodovala v eurách a svojim zamestnancom by vyplácala mzdu vo frankoch. Podľa neho by táto zmena priniesla iba chaos a možné znehodnoteniu franku voči euru, by malo dopad na úspory Francúzov. Je však vidieť, že si Le Pen uvedomuje dôležitosť medzinárodného obchodu, no tiež chce ako hrdý vlastenec presadzovať národnú menu.
Najemotívnejšie momenty debaty boli osobné útoky. V osobných útokoch mala navrch Le Pen, ktorá sa snažila v priebehu celej debaty zdiskreditovať Macrona ako predstaviteľa nadnárodných korporácií, pokračovateľa Hollandovej politiky (bol ministrom hospodárstva za obdobia Hollanda), politika, ktorý myslí viac na Brusel a chudáci Francúzi sú až na poslednom mieste. V debate sa tiež ukázalo, že Francúzsko nie je úplne vyrovnané s niektorými kapitolami vlastných dejín, čo Le Pen tiež využila v negatívnej kampani. Le Pen vytiahla na Macrona jeho vystúpenie v Alžírsku, kde označil kolonizáciu za zločin proti ľudskosti. Mal na mysli najmä vojnu za nezávislosť Alžírska v rokoch 1954 – 1962. Táto téma je stále citlivá a vyvoláva vášne zo strany krajnej pravice ako aj tej konzervatívnej. Je známe ako ťažko niesli francúzski politici dekolonizáciu a stratu mocenského postavenia Francúzska vo svete. Takisto ďalšou citlivou témou je obdobie Vichy, čo súvisí s témou kolaborácie s nacistickým Nemeckom. Cieľom bolo vyvolať dojem, že Macron nedostatočne stelesňuje hodnoty republiky a pochybuje o niektorých jej rozhodnutiach z minulosti. Lenže sa predpokladá, že každý štát vie kriticky hodnotiť svoju históriu a jednotlivé politické rozhodnutia z minulosti, aby sa s nimi mohol vysporiadať a tým pádom zamedziť využívaniu niektorých momentov z histórie na získanie politických bodov v politickom súboji.
Záverom je dôležité zdôrazniť, že celá kampaň pred druhým kolom smeruje na to, aby kandidát získal čo najviac hlasov od kolegov, ktorí do druhého kola nepostúpili. Je dôležité, aby obidvaja zjednotili silno rozdelenú spoločnosť, pretože prezident je predsa prezidentom každého občana štátu. Le Pen z pozície krajnej pravice oslovuje najmä voličov konzervatívnej pravice Françoisa Fillona. Macron z pozície centristu má v tomto ľahšiu pozíciu a všetky prieskumy ho favorizujú v druhom kole. Ani víťaz druhého kola nemá všetko vyhraté, keďže hlavou exekutívy sa stáva iba vtedy, ak má väčšinu v Národnom zhromaždení, ktorá podporuje jeho program. Čiže všetko nakoniec rozhodnú parlamentné voľby 11. a 18. júna.
