Moldavsko sa už niekoľko rokov postupne približuje hodnotám Európskej únii. V posledných rokoch sa snahy upevniť vzťahy s EÚ ešte zvýrazňujú. Od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine je otázka vstupu Moldavska do EÚ ešte adekvátnejšia a spája sa nie len s benefitmi vstupu, ale aj samotnou bezpečnosťou krajiny pred agresiou z Ruska.
Dohoda o pridružení
Moldavská republika má s Európskou úniou bilaterálny vzťah, založený na oficiálnej dohode o pridružení už od roku 2014. Tento dokument sa zameriava na vzájomnú politickú a hospodársku spoluprácu. Zabezpečuje tým napríklad nárast obchodu, kedy v roku 2021 bola EÚ najväčším obchodným partnerom a investorom, s podielom 61% celkového exportu Moldavska. Dokument upravuje tiež spoluprácu v oblasti ľudských práv a slobody a umožňuje cestovanie v rámci schengenského priestoru bez víz. Hlavnými bodmi Dohody o pridružení sú:
- Všeobecné zásady.
- Politický dialóg, vnútroštátne reformy a spolupráca v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
- Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť.
- Hospodárska a iná odvetvová spolupráca.
- Obchod a záležitosti súvisiace s obchodom.
- Finančná pomoc, opatrenia na boj proti podvodom a kontrolné opatrenia.
- Inštitucionálne, všeobecné a záverečné ustanovenia [1,2].
Kandidátska krajina EÚ
Status krajiny sa zmenil od roku 2022, kedy sa Moldavsko stalo kandidátskou krajinou EÚ. Znamená to, že ide o krajinu, v ktorej sú právne predpisy EÚ v procese integrácie do vnútroštátneho práva. A následne po splnení podmienok sa štát stane členským štátom EÚ. Od toho času v priebehu roka 2023 potvrdila Európska rada podporu Moldavsku na posilnenie bezpečnosti, stability, odolnosti a hospodárstva [3].
Situácia v Moldavsku od vypuknutia vojnového konfliktu
Moldavsko je bezprostredným susedom Ukrajiny, s ktorou zdieľa hranicu s dĺžkou cez 1200 kilometrov. Vojnový konflikt na Ukrajine ovplyvnil aj Moldavsko, nakoľko sa Ruskom bombardované územia nachádzajú v blízkosti hraníc. Situáciu komplikuje aj vzájomný vzťah s Ruskom, keďže ide energeticky závislú post-sovietskú krajinu, ktorú do značnej miery ovplyvnili sankcie voči Rusku. Súčasná vláda, spolu s prezidentkou, Mariou Sanduovou, podporujú v tomto konflikte Ukrajinu. Moldavsko prijíma vojnových utečencov a aktívnou podporou tak zastávajú aj slobodu vlastnej krajiny. Od októbra 2021 podporila EÚ Moldavsko sumou, ktorá prevyšovala 1 miliardu eur. Finančná podpora sa týkala hlavne posilnenia reziliencie krajiny. Tá sa skladá zo spolupráce pri bezpečnosti a obrany, energetickej bezpečnosti a podpory celkovej transformácie [4].
Zhromaždenie v Kišiňove
Obyvatelia Moldavska sa 21. mája 2023 zhromaždili v Kišiňove, aby podporili vstup ich krajiny do Európskej únie. Odhadovaných viac ako 75 tisíc obyvateľov podporilo vládou organizovanú demonštráciu, na ktorej vystúpila aj súčasná prezidentka. Podľa jej slov je Moldavsko na okraji Európy a malo by sa to zmeniť. Prisľúbila, že do nasledujúceho desaťročia sa Moldavsko stane členom EÚ a vytvorí sa tak ešte silnejší vzájomný vzťah. Na proteste ju podporila aj predsedníčka Európskeho parlamentu, Roberta Metsolová. Aj keď si demonštranti želajú zmenu ústavy s jasnou európskou orientáciou Moldavska, aj opoziční poslanci majú svojich stúpencov, ktorí aktívne vyvíjajú snahu zabrániť vstupu do EÚ [5].
Jedným z týchto je aj pôvodom moldavsko-izraelský politik, Ilan Shor, ktorý sa v utorok, 30. mája 2023 ocitol na zozname sankcií. Predchádzalo tomu obvinenie z apríla tohto roku, kedy bol Shor uznaný vinným za bankový podvod vo výške 25 miliónov eur v prospech Moskvy. Komplikáciou pri vstupe do EÚ je tiež nevysporiadané územie na hranici Moldavskej republiky a Ukrajiny. V zamrznutom konflikte na území Podnesterska je v súčasnosti okolo 1500 ruských síl. Otázka Moldavska v kontexte Európskej Únie je preto aj naďalej otázna [6].
