Fosílne palivá ako ropa, uhlie a zemný plyn sú neoddeliteľnou súčasťou moderného fungovania Európy. Avšak niektoré členské štáty v súčasnosti nedisponujú dostatočnými zásobami fosílnych palív, a preto sú odkázané na ich import zo zahraničia. Ktoré krajiny poskytujú svoje zásoby fosílnych palív pre EÚ?
Podľa údajov z roku 2019 je najväčším dodávateľom ropy, zemného plynu a uhlia do EÚ práve Rusko. Dodáva až dve tretiny ropy a tri štvrtiny zemného plynu. Okrem neho sú ďalšími dodávateľmi ropy Irak, Nigéria a Saudská Arábia. Spojené štáty a Austrália sú dodávateľmi uhlia a Nórsko spolu s Alžírskom dodávajú zemný plyn. (1)
Niektoré členské štáty dovážajú fosílne palivá z viacerých krajín súčasne. Napríklad Nemecko dováža najväčší podiel ropy z Ruska, ale okrem toho spolupracuje aj s dodávateľmi z Nórska a Holandska. Pre niektoré členské krajiny je však Rusko jediným dodávateľom ropy do krajiny. Práve preto je z hľadiska dodávok fosílnych palív na európsky trh veľkým hráčom a pre niektoré krajiny aj dôležitým zdrojom palív. (2)
Avšak vzhľadom na súčasnú situáciu, ktorá sa dotkla aj energetického sektora, sa EÚ snaží nájsť iných dodávateľov fosílnych palív ako aj iné, ekologickejšie, náhrady, ktorými by nahradila dodávky z Ruska. EÚ sa takýmto krokom snaží vyvíjať koordinované úsilie, aby zvýšila svoju energetickú nezávislosť a dosiahla plánované klimatické ciele.
Tento problém by mohol vyriešiť plán Komisie s názvom REPowerEU. Cieľom plánu je zvýšiť nezávislosť členských krajín od ruských fosílnych palív a zároveň sa zamerať na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Takisto upriamuje pozornosť na použitie ekologickej formy vodíka, ktorý by nahradil zemný plyn. Takýto zdroj energie by mohol predstavovať bezpečnejšiu, lacnejšiu a ekologickejšiu alternatívu. (3)
Prostredníctvom tohto plánu by sa EÚ mohlo zároveň podariť naplniť ciele stanovené v už existujúcom pláne Fit for 55, ktorého cieľom je zníženie uhlíkovej stopy, čím by sa Európa mohla stať prvým uhlíkovo-neutrálnym kontinentom do roku 2050.