Spojené štáty 1. mája usporiadali rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom s cieľom zmierniť neutíchajúce napätie medzi krajinami.[1]
Predstavitelia Arménska a Azerbajdžanu sa stretli s americkým ministrom zahraničných vecí Anthonym Blinkenom. Blinken verí, že mierová dohoda je na dosah po tom, čo štyri dni jednali s predstaviteľmi oboch krajín neďaleko Washingtonu.[2]
Americký minister zahraničných vecí tiež uviedol: „Obe strany v posledných dňoch prejednali niekoľko veľmi ťažkých otázok a dosiahli hmatateľného pokroku v otázke trvalej mierovej dohody. Dúfam, že vidia a verím, že vidia, tak ako ja, že dohoda je na dohľad,“ dodal.[3]
Vo štvrtok vydali obe strany prehlásenia o pokroku k mierovej ceste. V prehlásení sa uvádza: „Ministri a ich tímy dosiahli vzájomného porozumenia ohľadom niektorých článkov bilaterálnej dohody o miery a naviazania medzištátnych vzťahov. Obe strany však priznali, že postoje k niektorým kľúčovým otázkam sa naďalej rozchádzajú.“[4]
Náhorný Karabach
Región Náhorný Karabach má pre Arménov aj Azerbajdžancov veľký kultúrny význam. Náhorný Karabach je medzinárodne uznávanou súčasťou Azerbajdžanu, ale jeho obyvatelia sú etnickí Arméni.[5]
V dobe keď bol súčasťou Sovietského zväzu, mal v rámci Azerbajdžanu značnú mieru autonómie. S rozpadom Sovietskeho zväzu sa na území rozpútali arménske separatistické boje. Po rozpade Sovietskeho zväzu vypukla na území Náhorného Karabachu vojna.[6]
Do konca bojov v roku 1994 bola väčšina azerbajdžanského obyvateľstva vyhnaná. Etnické arménske sily podporované Arménskom ovládli nielen Náhorný Karabach ale aj jeho okolie na území Azerbajdžanu.[7]
Po vojne bol v oblasti Náhorného Karabachu „zamrznutý konflikt.“ Medzi Arménskom a Azerbajdžanom tak dochádzalo k občasným vojnovým stretom.[8]
Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom
Obe krajiny viedli vojnu v roku 1990 a v roku 2020 práve kvôli tomuto územiu. Aj v období prímeria boli vzťahy oboch krajín vypäté.[9]
V roku 2020 zahájil Azerbajdžan útok s cieľom obsadiť región. Azerbajdžan na jeho základe znovu získal kontrolu nad časťami Náhorného Karabachu a nad okolitým územím. [10]
Mierové rokovania po druhej vojne, ktorá skončila v roku 2020, viedlo Rusko. Azerbajdžan aj Arménsko dohodu podpísali, no vojenské strety aj napriek tomu pokračovali.[11]
Napätie medzi krajinami stúplo po tom, čo Azerbajdžan nedávno oznámil nový kontrolný bod na Lačinskom koridore. Je to jediné pozemné spojenie medzi Arménskom a Náhorným Karabachom. Arménsko považuje tento krok za porušenie prímeria, ktoré bolo medzi štátmi dohodnuté.[12]
Rusko rozmiestnilo po mierovej dohode mierové jednotky na území Náhorného Karabachu. Kvôli prebiehajúcej vojne na Ukrajine má Rusko momentálne iné priority.[13]
Snahu o rozmrazenie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom a normalizáciu ich vzťahov sa snažia Spojené štáty americké a Európska únia. [14]
Francúzska návšteva krajín
Francúzska ministerka Európy a zahraničných vecí Catherine Colonna, navštívila Arménsko a Azerbajdžan s cieľom zmierniť napätie týkajúce sa Lačinského koridoru. Naliehala, aby Baku obnovil „neobmedzený pohyb“ cez koridor.[15]
Na tlačovej konferencií ministerka povedala, že je potrebné rešpektovať územnú celistvosť Arménska.[16]
Azerbajdžan sa však vyjadril, že zriadil kontrolný bod na území Azerbajdžanu.[17]
Lačinský koridor je podľa slov Hikmeta Hadžijeva uzavretý pre nelegálny obchod so zbraňami. Pre Arménsko prechod ale predstavuje trasu pre dodávky jedla a medicíny. [18]
Európska únia
Pre Európsku úniu je mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom veľmi dôležitý. Brusel sa snaží o budovanie ekonomických vzťahov s Azerbajdžanom a zároveň ponúka politickú podporu Arménsku.[19]
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala v júli 2022 do Baku, aby podpísala dohodu s Azerbajdžanom o zdvojnásobení jeho ročných dodávok plynu do Európskej únie do roku 2027. Azerbajdžan označila za „kľúčového“ energetického partnera.[20]
Európska únia sa snaží o nahradenie ruských fosílnych palív práve v oblasti Kaukazu. Azerbajdžan má k dispozícií nerastné suroviny, ktoré by mohli nahradiť tie ruské.[21]
Európska únia tiež umiestnila civilnú monitorovaciu misiu v susednom Arménsku v snahe pomôcť udržať mier napriek tvrdeniam Baku, že zásah zvonka zvyšuje pravdepodobnosť násilia.[22]
Vaqif Sadıqov, vedúci azerbajdžanskej misie pri EÚ, sa pre POLITICO vyjadril, že prítomnosť európskych pozorovateľov pri azerbajdžanských hraniciach Baku znepokojuje.[23]
Mierové jednotky Európskej únie môžu byť zo strany Azerbajdžanu vnímané ako snaha Bruselu posliniť svoju prítomnosť v regióne.[30]
Napriek tomu sa azerbajdžanský poradca pre zahraničnú politiku, Hikmet Hadžijev, vyjadril, že „sa cíti s misiou Charlesa Michela celkom dobre, pretože EÚ nemá skrytú agendu“.[24]
Predstavitelia Azerbajdžanu a Arménska budú podľa oficiálnych miest tento víkend (13. – 14. mája 2023) v Bruseli pokračovať v mierových rozhovoroch. Západní spojenci zintenzívňujú úsilie o sprostredkovanie medzi konfliktom zmietanými susedmi po nedávnom zintenzívnení bojov o ich spornú hranicu.[25]
Bude to prvé osobné stretnutie oboch lídrov od rokovaní v Mníchove vo februári 2023. Uskutoční sa po tom, ako ministri zahraničných vecí oboch krajín minulý týždeň vo Washingtone viedli rozsiahle diskusie.[26]
