Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa po dlhom procese prijímania stalo členom Európskej Únie v roku 1973. Krajina, ktorá pozostáva z Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska, sa po takmer päťdesiatich rokoch ako prvý štát, rozhodol dobrovoľne vystúpiť z EÚ. Predchádzalo tomu referendum, ktoré sa uskutočnilo 23. júna 2016, kedy bol na čele vlády ako premiér David Cameron. V tom čase obyvatelia Spojeného kráľovstva rozhodovali o ich budúcnosti. Ukázalo sa, že 51.89 percent z opýtaných občanov sa chcelo od EÚ oddeliť. Za zotrvanie v únii bolo 48.11 percent. Definitívne odlúčenie nastalo 31 januára 2020 [1].
Obrázok 1: Grafické zobrazenie rozloženia hlasov z roku 2016 [2]
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska pozostáva z Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska. Tieto samostatné časti podliehajú parlamentu sídliacemu v Londýne, no každá z nich má aj samostatnú exekutívu. Pri referende z roku 2016 sa preukázal významný rozdiel medzi jednotlivými časťami. Aj keď celkový počet hlasov zodpovedal vystúpeniu z EÚ, v Severnom Írsku bolo za zotrvanie v EÚ 55,78 percent voličov a v Škótsku až 62 percent. To spustilo nové otázky ohľadom samostatnosti Škótska a ďalších súvislostí vo vzťahu k Európskej Únii [3].
Výsledky celoštátneho referenda donútilo škótsku vládu otvoriť otázku dôsledkov vystúpenia pri rokovaniach s EÚ v podobe oficiálnych dokumentov, ktoré sa snažia o úpravu podmienok pre Škótsko v kontexte vystúpenia z EÚ. Na oficiálnych stránkach škótskej vlády sa môžeme dozvedieť, že ministri tejto vlády zastávajú názor, že členstvo v EÚ má na fungovanie Škótska pozitívny vplyv. To oficiálne predložili pri rokovaniach s EÚ, v podobe Počiatočnej analýzy dohôd a dôsledkov pre Škótsko. V nej sa vyjadrili k ekonomike, európskym programom, právu, dopadu na obyvateľov EÚ a životnému prostrediu [4].
Životné prostredie
Charakteristické pre Škótsko je veterné počasie. Aj keď je to turistom často nepríjemné, vďaka tejto charakteristike podnebia je Škótsko nenahraditeľné v obnoviteľných zdrojoch energie. Samotné Škótsko tvorí až 25% všetkej veternej a prílivovej energie v Európe. Taktiež sa na ostrovoch Orkneje nachádza výskumné centrum European Marine Energy Center Ltd. To sa zameriava na vývoj prílivovej energie a vĺn a patrí medzi jediné akreditované laboratórium tejto charakteristiky. Tieto fakty sú stratou pre EÚ, nakoľko novou kampaňou „TY SI EÚ“ poukazuje práve na dôležitosť čistej energetiky. Rovnako aj Škótsko stráca možnosť byť naďalej súčasťou enviromentálneho programu LIFE. Rovnako mnoho škótskych spoločností stratí možnosť benefitov, vyplývajúcich z enviromentálnych štandardov EU-27 [5,6].
Ekonomika
Celkovo sa odhaduje, že do roku 2030 klesne hrubý domáci produkt škótska o 6,1%, než tomu bolo počas členstva v EU. To znamená, že celková peňažná hodnota produkcie sa zníži. Straty sa nebudú týkať len financií, ale skomplikuje sa aj medzinárodný obchod pre škótske podniky [7].
Európske programy
Na základe vystúpenia z EÚ nebude mať Británia prístup k finančným zdrojom zabezpečujúcim enviromentálne, sociálne a ekonomické potreby. Programy, v ktorých chce Británia aj naďalej participovať sú: Copernicus, Výskumný a vzdelávací program Euratom a Medzinárodný termonukleárny reaktor (ITER). Od roku 2014 získalo Škótsko z európskeho financovania 5.6 miliárd libier (k 20.4.2023 to je v prepočte približne 6,4 miliardy eur). Okrem toho, stratí Škótsko možnosť zúčastňovať sa projektov v rámci Erasmus+ programu. Keďže Erasmus+ nepatrí medzi programy, v ktorých Veľká Británia plánuje pokračovať, čo ovplyvní viac než 2000 študentov a ľudí z oblasti vzdelávania ročne [8].
Vzdelanie a možnosti mladých ľudí
Brexit okrem škótskej ekonomiky či právnych noriem priamo ovplyvnil aj ľudí. Jednou z oblastí je aj vzdelávanie a možnosti mladých ľudí. V polovici roka 2021 vláda publikovala dokument s názvom The Brexit vote, 5 years on – what do we know so far? V ňom zhŕňa vplyv Brexitu na ich krajinu a poskytuje prehľad prvých dôsledkov, spojených s touto zmenou. V časti vzdelávanie poukazujú na významné zníženie počtu medzinárodných študentov na vysokých školách. Tiež možnosti čerpania grantov, podporujúcich výskum [9]. Nakoľko sa podľa rebríčka univerzít (THE) z roku 2019 radí deväť zo škótskych univerzít medzi Top 200 univerzít s medzinárodným presahom [10].
Rovnako aj Erasmus + projekty pre študentov, už v súčasnosti nebudú možné za rovnakých podmienok, nakoľko sa Británia rozhodla neradiť medzi tretie krajiny, teda krajiny s rovnakými podmienkami ako krajiny EÚ [11]. Na cestovanie do Škótska, kedy dĺžka pobytu nepresiahne 6 mesiacov (aj pri študijných pobytoch) nie je potrebné vybaviť si víza [12].
Záver
Na základe vyššie spomenutých faktov, chcela bývala škótska hlava parlamentu, Nicola Sturgeon, vyhlásiť referendum o nezávislosti Škótska v októbri 2023. To by malo za následok opätovné pripojenie sa Škótska k Európskej Únii [13,14]. Avšak 29. marca 2023 ju na poste hlavy parlamentu vystriedal Humza Yousaf , ktorého pohľad na možnosť referenda a nezávislosti Škótska je reálnejší. Yousaf nevylučuje, že by Škótsko mohlo byť nezávislé do piatich rokov, no hovorí, že s istotou sa to nedá povedať. Všetko závisí od stability rozhodnutí obyvateľov a ich pohľadu na vec [15].
