Čo sa deje so svetovým chlebníkom ?
Svet sa pomaly zotavuje z pandémie, ktorá podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pripravila o život už viac ako šesť miliónov ľudí. [1] Alarmujúce sú však aj údaje, ktoré hodnotia vplyv pandémie na globálny hlad a podvýživu detí. V dôsledku ochorenia sa zvýšila globálna potravinová neistota takmer vo všetkých krajinách sveta. Tento problém spôsobilo hlavne narušenie globálnych dodávateľských reťazcov a výrazné zníženie príjmov, čo zapríčinilo značné problémy, ktoré najmä na úrovni najchudobnejších príjmových skupín pretrvávajú naďalej.[2] Viaceré medzinárodné organizácie, ale aj špecializované agentúry OSN uvádzajú, že zaznamenávame kritickú úroveň globálneho hladu. Okrem post-pandemických dôsledkov sa do popredia dostávajú klimatické problémy spojené s extrémnym suchom, vysokými teplotami a bleskovými povodňami. Udalosti posledných týždňov však priniesli ďalšiu ranu pre svetový chlebník a svetová potravinová bezpečnosť je vo veľkom ohrození.
Bezprecedentná ruský invázia na Ukrajinu sa začala vo štvrtok 24. februára. Už 14. marca sa vyjadril generálny tajomník OSN António Guterres k invázií s ostrým vyjadrením, v ktorom zazneli aj tieto slová: „Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme odvrátili hurikán hladu a rozpad globálneho potravinového systému.“ Vo svojom príhovore tiež podotkol, že sú to práve najchudobnejšie krajiny, ktoré budú doplácať na potravinové výpadky na Ukrajine.[3] Guterres emotívne hovorí: „Poor countries are seeing their breadbasket being ´bombed´. / Chudobné krajiny sú svedkami bombardovania svojho chlebníka.“[4]
Aktuálne Ukrajina čelí už štvrtý mesiac ruskej agresii a slová generálneho tajomníka sa napĺňajú katastrofickým scenárom. Invázia sa stala ďalšou ranou a popri mnohých existenčných problémoch tiež prispela k tzv. hurikánu svetového hladu. Rusko a Ukrajina sa totiž podieľajú až tridsiatimi percentami na svetovom exporte pšenice. Významný podiel tiež predstavuje vývoz kukurice a slnečnicového oleja. Zablokované prístavy, vývozné limity, nedostatok hnojív a paliva, ako aj narušenie sejby obilnín tak spôsobujú dramatické výpadky.[5] (V tomto kontexte je dôležité povedať, že EÚ nezaviedla žiadne sankcie voči Rusku, ktoré by sa týkali sektora poľnohospodárstva, čo potvrdzuje predseda Európskej rady Charles Michel: „EÚ nezaviedla žiadne sankcie voči poľnohospodárskemu sektoru v Rusku. Za túto potravinovú krízu nesie výlučne zodpovednosť Rusko.“[6])
Čoraz väčším problémom sa stáva rýchle zdražovanie potravín. Podľa FAO sa ceny základných potravín postupne dostávajú do rekordných výšok. Globálne ceny obilnín boli k aprílu 2022 až o 89% vyššie ako pred pandémiou (k septembru 2019).[7]
Postavenie Európskej únie
Na súčasnú situáciu sa cez objektív Európskej únie môžeme pozerať z dvoch hľadísk. Prvé hľadisko je hodnotenie samotnej potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti v rámci integračného zoskupenia, druhé hľadisko hovorí o krokoch EÚ v reakcii na potravinovú krízu voči tretím krajinám.
Európska potravinová sebestačnosť
Otázky potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti sa intenzívnejšie začali dostávať za rokovací stôl už počas pandémie. Prvky protekcionizmu, ktoré boli základnými prejavmi politík jednotlivých vlád počas bezpečnostných obmedzení, tak spôsobil výrazné narušenie liberálneho priestoru voľného obchodu. Európski lídri v pandemickom období dávali do popredia myšlienky vzájomnej európskej sebestačnosti, ktorá by mala byť posilňovaná, a to nielen v potravinovej oblasti, ale aj vo vybraných liečivách, technológiách a energiách. Vo všeobecnosti však vládne názor, že potravinová sebestačnosť EÚ je v porovnaní s ostatnými integračnými zoskupeniami dostatočná, až na výnimku určitých druhov ovocia.[8] EÚ uvádza, že vďaka Spoločnej poľnohospodárskej politike nehrozí v rámci Únie nedostatok potravín. Avšak do pozornosti dáva infláciu cien potravín, ktorá zasiahne najmä nízko príjmové rodiny.[9]
Čo robí EÚ?
Už od prvých týždňov vypuknutia vojny na Ukrajine rokovali predstavitelia EÚ aj o potravinovej bezpečnosti. V marci 2022, teda bezprostredne po vypuknutí konfliktu, Komisia predstavila oznámenie o zaistení potravinovej bezpečnosti a posilnení odolnosti potravinových systémov.[10] V máji Komisia predstavila oznámenie o koridoroch solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ako reakciu na blokovanie prístavov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri exporte potravín. [11] Lídri EÚ tiež zdôraznili svoj pozitívny prístup k liberalizácií svetového obchodu s potravinovými komoditami, podporu viacerých medzinárodných iniciatív, participáciu na mimoriadnych zasadnutiach, ako aj koordinovanie strategických partnerstiev v tejto otázke.[12]
Zjednodušená infografika EÚhovorí o týchto 5 základných krokoch, ktorými sa EÚ snaží prispieť k riešeniu súčasnej potravinovej krízy:
Zdroj: Európska únia, 2022. [13]
Komplikovaná politická situácia na východe Európy otvára viaceré otázky, ktoré boli doposiaľ na periférií. Témou dňa sú rozpravy o kandidátskych štatútoch a členstvách viacerých (aj mimoeurópskych) krajín vrátane Ukrajiny. Politici tiež upozorňujú na príliš veľkú závislosť mnohých členských štátov na energiách, ktoré sú dovážané primárne z Ruska. Popri ďalších bezpečnostných otázkach sa však rieši zásadný problém zdražovania, inflácie a chudoby. Nórska Nobelova komisia, ktorá udeľuje Nobelovu cenu za mier, v roku 2020 opísala spojenie medzi globálnym hladom a ozbrojeným konfliktom nasledovne: „vojna a konflikt môžu spôsobiť potravinovú neistotu a hlad, rovnako ako hlad a potravinová neistota môžu spôsobiť vzplanutie utajených konfliktov a spustiť vlnu násilia.“[14] V mnohých rozvojových krajinách však problém potravinovej bezpečnosti pretrváva dlhé roky, čo podstatne zhoršila pandémia, ako aj klimatická kríza. Dnes však tieto krajiny nepriamo čelia konfliktu, ktorý sa odohráva tisícky kilometrov od ich hraníc.
EÚ si uvedomuje svoje kľúčové postavenie v tejto situácii a uvažuje nad krokmi, ktoré budú nevyhnutné pre zmiernenie týchto dôsledkov. Aktuálne sa neformálne diskutuje o uvoľnení takmer 600 miliónov eur z pôvodného balíka rozvojovej pomoci.[15] Svetová banka však upozorňuje na recesiu, ktorej budú čeliť viaceré krajiny sveta[16], čo v kombináciami s pravidelnými a humanitárnymi balíkmi pomoci môže predstavovať ďalšie problémy. Pred pár týždňami oznámil Svetový potravinový program OSN pozastavenie humanitárnej potravinovej pomoci Južnému Sudánu, ktorý sa pokladá za jednu z najviac postihnutých krajín svetovou potravinovou krízou.[17]Potravinová kríza, globálny hlad či chudoba vo svete reflektujú minulé aj súčasné udalosti, ktorým čelí celý svet. Rozvojová a humanitárna pomoc sa snaží riešiť tieto problémy, no aj tá naráža na svoje limity a do popredia sa dostávajú dlhoročné systémové problémy rozvojových a najchudobnejších krajín sveta, ktoré tak prehlbujú novovznikajúce problémy ešte viac. Nateraz zostáva veriť, že konflikt, ktorý považuje Svetový potravinový program za najväčšiu hnaciu silu hladu[18], bude čo najskôr ukončený a svet sa bude môcť sústrediť na nevyhnutné systémové zmeny.
