Európska únia je historicky nevídaným integračným zoskupením štátov. Táto politická a hospodárska únia, ktorej unikátnosť je zachytená aj v teórii medzinárodných vzťahov, kde spolu s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu predstavuje jediné existujúce príklady supranacionálnej organizácie, umožňuje svojim členom významnú medzinárodnú spoluprácu a rozvoj v takmer každej sfére. Niet preto divu, že o členstvo sa dlhodobo uchádza viacero štátov – v súčasnosti medzi štáty s kandidátskym statusom patrí Albánsko, Severomacedónska republika, Čierna Hora, Srbsko, Turecko a v spojitosti s ruskou inváziou došlo aj k zintenzívneniu rozhovorov a rokovaní o členstve Ukrajiny. Na nasledujúcich riadkoch si priblížime postoj Slovenskej republiky k rozširovaniu EÚ v kontexte našich geopolitických záujmov.
V rovine oficiálnych štátnych predstaviteľov nie je názor Slovenska žiadnym tajomstvom. Vo vzťahu k téme rozširovania EÚ sa kladne vyjadril premiér Heger, pričom tak urobil opakovane, a to napríklad v októbri minulého roka v predvečer konania sa summitu krajín EÚ a západného Balkánu.[1] Rovnako sa pripojil k vyhláseniu prezidentky Čaputovej, ktorá spolu s ďalšími prezidentmi štátov EÚ potvrdila kladný postoj Slovenska v prípade členstva Ukrajiny.[2] Túto názorovú líniu reprezentuje aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Martin Klus, podľa ktorého je rozširovanie kľúčové pre mier, stabilitu a prosperitu v Európe, pričom vníma význam tohto javu v rámci uvažovania o EÚ ako o globálnom aktérovi.[3][4] Výnimku netvorí ani šéf slovenskej diplomacie Korčok, ktorý tvrdí, že Slovensko je dlhodobým podporovateľom procesu rozširovania EÚ, avšak zdôrazňuje význam plnenia stanovených kritérií zo strany kandidátskych a pristupujúcich krajín.[5]
Naše členstvo v EÚ nevznikalo jednoducho – na úspešné splnenie Kodanských kritérií bolo potrebné zaviesť rozsiahle reformy a v súlade s Ústavou Slovenska realizovať úspešné referendum o vstupe. Vstup do EÚ nám priniesol možnosť rýchlejšieho hospodárskeho a spoločenského rozvoja, pričom predstavuje historicky najvýznamnejší krok v ére samostatnosti Slovenska.[6] Javí sa tak, že členstvo v EÚ je vo všeobecnosti, napriek náročnému procesu vstupu, pre danú krajinu zásadne pozitívnym javom. Samotná Európska komisia o rozširovaní EÚ píše ako o silným stimule pre demokratické a ekonomické reformy v krajinách, ktoré sa chcú stať členmi EÚ. Je v záujme Slovenska, aby aj jeho ďalší európski partneri mohli mať takýto hospodársky, sociálny a iný rozvoj, nakoľko intenzívnejšia spolupráca nielenže zníži počet konfliktov v danom regióne, ale aj posunie región ako celok, a teda aj nás, dopredu – stane sa atraktívnejším pre obchod, zvýši sa celková prosperita, životná úroveň, počet investícií a dôjde k posunu v ľudskoprávnych otázkach a harmonizácii legislatívy.[7] Slovensko sa už dlhšiu dobu angažuje napríklad v geopriestore juhovýchodnej Európy, kde pomáha štátom s postkomunistickou transformáciou. Užšia spolupráca a pomoc týmto krajinám so vstupom do EÚ by priniesli nielen ďalší míľnik vo vzťahoch, ale aj vytvorili by nové príležitosti pre (nielen) ekonomickú diplomaciu.[8][9]
Európska integrácia sa v posledných rokoch často opisuje ako stagnujúca. Pred ďalším rozšírením by sme, podľa niektorých, preto mali najprv vyriešiť niektoré vnútorné problémy. Práve rozšírenie môže podnietiť diskusiu a iniciatívu na zefektívnenie niektorých mechanizmov. V tomto kontexte sa často hovorí o potrebe jednohlasnosti v oblasti zahraničnej politiky EÚ.[10] Za zmienku tiež stojí rola EÚ ako globálneho aktéra – pokiaľ EÚ nebude rešpektovaným aktérom v svojom bezprostrednom geopriestore, bude klesať jej geopolitický vplyv a ťažšie bude súperiť s nastupujúcou Čínou, či hájiť svoje hodnoty a záujmy voči iným silným aktérom.[11]
V súčasných medzinárodných vzťahoch rastie význam regiónov, zastúpenie regionálnych blokov ako celkov, regionálnych aktérov a dochádza k spomínanému posilňovaniu a rozširovaniu vplyvu Číny, pričom vo všeobecnosti vo svete stúpa počet autoritárskych štátov.[12] V tomto smere preto EÚ nesmie zaostávať a každý štát, ktorý je ochotný dodržiavať medzinárodné právo a princípy demokracie, by mal byť, za splnenia určených podmienok, prijatý a posilniť tak demokratický svet. Pre malý štát ako Slovensko je dôležité, aby bolo medzinárodné právo dodržiavané a aby bolo členom silného hospodárskeho a politického bloku, nakoľko je neľahké si predstaviť, že by osamotené dokázalo zvládnuť nedávnu obchodnú vojnu USA či vyrokovať výhodné podmienky v prípade dohody s Čínou (napríklad EÚ – CAI). Je v našom záujme, aby európsky blok naberal na sile rozširovaním a mal tak väčší hlas, lepšie postavenie vo svete a dokázal čeliť nadchádzajúcim výzvam.
Rozširovanie EÚ malo vždy pozitívny vplyv nielen na samotnú EÚ ale aj na formovanie dejín a vývoj celého kontinentu. Aj preto považujeme ďalšie rozširovanie EÚ za pozitívny impulz a novú príležitosť pre celé európske spoločenstvo.
„Rozhodnutie prijať v roku 2004 do Únie desať európskych krajín bolo významným momentom pre náš kontinent a významným momentom v dejinách. Pristúpenie krajín strednej a východnej Európy a odhodlanosť ich obyvateľov pri príprave na toto pristúpenie nám umožnili zosúladiť geografiu nášho kontinentu s jeho dejinami. Aj dnes zostávam horlivým priaznivcom rozšírenia.“ Jean-Claude Juncker.“[13]
