Rok 2022 sa nesie v znamení výročia bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a Indiou, ktorý dosiahol míľnik šesťdesiat rokov. Pred viac ako pol storočím, India vyslala svojho prvého veľvyslanca v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré predstavovalo zárodok Európskej únie, ako ju poznáme dnes.
India z hľadiska histórie predstavovala protekcionistickú ekonomiku, ktorá sa chcela „vymaniť“ z pod britskej koloniálnej éry. V súčasnosti sa India z hľadiska medzinárodného prostredia reprezentuje ako globálna, demokratická krajina, ktorá je súčasťou zoskupenia G20 a v rámci medzinárodných vzťahov sa vníma ako vedúci aktér v Indo-Pacifickej oblasti.
Krajina v rámci svojej ekonomickej sily a demografickej váhy, znamená pre Európsku úniu veľký potenciál, pretože dokáže vytvárať pomyselnú „protiváhu“ voči narastajúcemu vplyvu Číny.
Nedávna návšteva európskej komisárky Ursuly von der Leyenovej v Naí Dillí poukázala na to, aké je v súčasnej dobe nesmierne dôležité upevňovať partnerstvá – predovšetkým tie strategické, keďže v stávke sú dnes základné princípy ako bezpečnosť a mier nie len v Európe, ale aj v globálnom meradle.
História bilaterálnych vzťahov
Bilaterálne vzťahy medzi Európskou úniou a Indiou sú častokrát vnímané ako na „horskej dráhe“, plných vzostupov a pádov.
Prvý summit medzi Indiou a EÚ sa odohral pred 22 rokmi – v roku 2000, kde postupne pokračovalo zintenzívnenie spolupráce, výsledkom čoho bolo založenie „strategického partnerstva“ v roku 2004. Vzťahy však narušilo niekoľko nezhôd a komplikácií v súvislosti s návrhom obchodnej dohody či kontroverzného prípadu, ktorý sa týkal talianskeho ropného tankera a zastrelenia dvoch indických rybárov.
Postupom času však Čína začala aplikovať asertívnejšiu politiku, čím si EÚ uvedomila, že bilaterálne vzťahy s Indiou musia byť opäť obnovené.
V roku 2020 sa partnerstvo začalo prehlbovať, čoho výsledkom bola „spoločná mapa“ vystavená na päť rokov, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou, spravodlivým obchodom a výskumom v oblasti ľudských práv a nesmieme vynechať aj oblasť inovácií. [1]
Námorná bezpečnosť predstavuje jeden z hlavných aspektov spoločného partnerstva a indo-pacifickej politiky. V roku 2021 sa obe strany dohodli na dialógu o tomto aspekte, vrátane prerokovania obchodnej dohody, ktorá bola pozastavená.
Okrem iného, v tom istom roku sa v rámci spoločných ekonomických vzťahov dosiahol aj jeden významný míľnik, a to nárast obchodu s tovarom, ktorý dosiahol v roku 2021 hodnotu 88,1 miliárd eur. Medzi najčastejšie vymieňané produkty patria napr. farmaceutické výrobky, stroje, ropa ako aj letecké komponenty.[2]
Mať dobré obchodné vzťahy a zvýšenie ekonomického zisku, predstavuje značný potenciál pre obidve strany. V tomto prípade nejde len o geopolitický, ale aj strategický zámer pre obe strany.
„Nová kapitola“ partnerstva
V pozadí odohrávajúceho sa konfliktu na Ukrajine, si je Európska únia viac než vedomá, že je nutné udržovať čo najstabilnejšie partnerstvá a vytvárať si „spojencov“.
Prípad Indie je však omnoho komplikovanejší. Na jednej strane krajina vyzvala na okamžité zastavenie násilia a ponúkla pomoc na zabezpečenie prímeria, ale na druhej strane sa v rámci Valného zhromaždenia OSN zdržala hlasovania ohľadom odsúdenia Ruska za vojenské akcie a pozastavenie jeho členstva v Rade pre ľudské práva. Rozhodnutie Indie na seba dlho nenechalo čakať, a zo strany európskych štátov ako aj z USA, prišla vlna kritiky v tom, že postoj Indie ako nezávislého štátu je v takejto ťažkej situácií „trochu neistý“. Ursula von der Leyenová tvrdila, že „takisto ako aj pre Európu, tak aj pre oblasť Indo-Pacifiku je dôležité rešpektovanie hraníc iného štátu. S tým súvisí aj odmietanie „sfér vplyvu“ v medzinárodnom prostredí“. [3]
Faktom je, že pre indickú vládu je ťažké nájsť rovnováhu v rámci rozhodovania o odsúdení Ruska ako agresora. India podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu (SIPRI) je jedným z najväčších nákupcov zbraní na svete – a práve Ruská federácia je najväčším dodávateľom veľkých zbraní.[4] V tomto prípade je India kriticky závislá od Ruska, a to práve vo vojenskej oblasti.
Na druhej strane si je nutné uvedomiť, že zo strategického hľadiska si India uvedomuje vážnosť situácie. Vie, že v súčasnej dobe je riskantné obchodovať s Ruskom, kvôli dopadu sankcií. Naproti tomu sa snaží mať čo najviac neutrálny vzťah s Ruskom, čo súvisí s určitou geopolitickou hrou, ktorú India vedie s Čínou a Pakistanom.
Postoj Indie v rámci vojny na Ukrajine sa nemôže brať ako „odlišný“ voči západným štátom. Netreba zabúdať, že India poskytla humanitárnu pomoc pre Ukrajinu a to cez Poľsko, ako sprostredkovateľa. Aj prehĺbenie vzťahov s EÚ tak poukazuje na otvorenie „novej kapitoly“ strategického partnerstva, ktoré by sa v budúcnosti mohlo medzi EÚ a Indiou ešte viac prehĺbiť.
____________________
[1] https://www.eeas.europa.eu/sites/default/files/eu-india_factsheet_2020-07.pdf
[2] https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File%3AMost_traded_goods_between_EU_and_India%2C_2021.png
[3] https://www.euronews.com/my-europe/2022/04/25/eu-india-relations-enter-new-chapter-under-the-shadow-of-the-ukraine-war
[4] https://www.sipri.org/sites/default/files/2022-03/fs_2203_at_2021.pdf
