Tretieho apríla sa v Maďarsku odohrali parlamentné voľby, ktoré už štvrtýkrát po sebe vyhral úradujúci premiér Viktor Orbán so svojou vládnou stranou Fidesz – Maďarský občiansky zväz. Volebná účasť sa pohybovala približne okolo 70%, pričom sa Orbánovi podarilo získať 53,7% hlasov zúčastnených voličov, čím si zabezpečil kontinuitu svojej dvojtretinovej ústavnej väčšiny (Fidesz získal 135 zo 199 poslaneckých kresiel) v zákonodarnom zbore Maďarska.[1]
Proti Orbánovej pravicovej konzervatívnej strane Fidesz (sami sa opisujú ako kresťanskí demokrati, no v odborných zahraničných kruhoch býva označovaná ako nacionalistická populistická strana) stála koalícia šiestich strán s názvom Zjednotení/Spolu pre Maďarsko (ang. United for Hungary, maď. Egységben Magyarországért). Šlo o centristickú koalíciu strán naprieč celým politickým spektrom (ako ľavicových, tak aj stredových a pravicových strán – menovite Demokratická koalícia, Jobbik – Hnutie za lepšie Maďarsko, Politika môže byť iná byť iná, Maďarská socialistická strana, Momentum Mozgalom a Dialóg za Maďarsko), ktorej cieľom bolo zjednotiť opozíciu, poraziť Orbána a obnoviť právny štát a demokratické princípy v krajine. Volebnej koalícii sa avšak nepodarilo ohroziť ani Orbánovú ústavnú väčšinu – podarilo sa im získať len 34,4% hlasov zúčastnených voličov, čo znamená 56 kresiel v parlamente.[2][3]
Vnútropolitická situácia v Maďarsku
Voľby v Maďarsku prebehli podľa zahraničných pozorovateľov z OBSE (OSCE) riadnym a zákonným spôsobom a opozícii bolo umožnené uchádzať sa o verejné funkcie. Čo je však kritizované, je neférovosť a nerovnosť prostredia (ang. playingfield), v ktorom sa voľby uskutočnili a akým spôsobom zvýhodňovalo Orbána[4] – Maďarsko je dlhodobo kritizované za nízku úroveň slobody médií, pričom podľa niektorých je situácia horšia ako v osemdesiatych rokoch v čase komunizmu.[5] Podľa Indexu slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc je Maďarsko na 92. mieste (pre porovnanie, Slovensko je na 35. mieste, Rusko na 150. mieste) a každý rok sa prepadá.[6] Môže za to skutočnosť, že média vlastnia ľudia blízki vláde a predovšetkým premiérovi Orbánovi, ako aj vyhrážky a žaloby na novinárov a zasahovanie do ich práce zo strany redakcií, pričom posledné nezávislé média boli v nedávnej minulosti dokonca zasiahnuté hackerským útokom (Pegasus spyware) a teraz žalujú Maďarskú republiku.[7]
V krajine trpí taktiež mimovládny sektor – zamestnanci a predstavitelia mimovládnych organizácií sú označovaní ako zahraniční agenti a o niektorých, ako napríklad Amnesty International, je dokonca zakázané písať. Dochádza k selektívnemu informovaniu, kedy sa o mimovládnych organizáciách píše iba v negatívnom svetle, neprinášajú sa správy o ich aktivitách a zisteniach (napr. správy o porušovaní ľudských práv a iné). V Maďarsku taktiež dochádza k narúšaniu slobody univerzít a zasahuje sa do ich fungovania.[8][9][10] Ku koncu volieb došlo aj k manipulácii hraníc volebných obvodov, takzvaný gerrymandering, v prospech Orbánovho Fideszu. V Maďarsku sa 93 poslancov volí podľa straníckych kandidátnych listín systémom podobným tomu u nás Slovensku. Zvyšných 106 poslancov je volených väčšinovým volebným systémom, čiže mandát poslanca získa ten, kto má najviac hlasov, a teda v danom obvode vyhral. Na tieto účely sa Maďarsko delí na 106 obvodov – číslo korešpondujúce s počtom poslaneckých mandátov volených vyššie opísaným spôsobom. Slovensko je pre porovnanie jeden veľký obvod, pričom sa volí kandidátna listina strán v pomernom volebnom systéme – politickej strane sú pridelené poslanecké mandáty podľa počtu získaných hlasov vo voľbách.[11]
Dominantnou témou maďarských volieb a jednotlivých kampaní bola v posledných týždňoch vojna na Ukrajine. Orbán sa prezentoval ako zástanca mieru, zatiaľ čo opozíciu spolu s NATO prirovnával k vojnovým agresorom, ktorí vtiahnu Maďarsko do konfliktu,[12] pričom jeho vládnuci kabinet zakázal prevoz zbraní cez územie Maďarska.[13]Taktiež sa vyjadroval proti znižovaniu energetickej závislosti od Ruska a mal neistý postoj pri sankciách,[14] hoci odsúdil útok Ruska a Maďarsko prijalo ukrajinských utečencov.[15] Opozícia bola naopak vo väčšinovom volebnom systéme s cieľom maximalizovať vlastné šance na úspech vo voľbách ochotná poskytnúť Ukrajincom zbrane a poukazovala na nadštandardné vzťahy Orbána s Ruskom a Putinom, pričom voľby považovali za rozhodujúci historický bod – Maďarsko si zvolí buďto Európu a slobodu, alebo Východ a tyraniu – jedným zo sloganov bol: „Európa alebo Orbán.“[16][17]
Povolebné Maďarsko a jeho zahraničnopolitické smerovanie
Vo svojom povolebnom víťaznom prejave Orbán kritizoval Brusel, média a aj ukrajinského prezidenta Zelenskeho, ktorých označil za oponentov. K volebnému výsledku Viktorovi Orbánovi gratuloval aj ruský prezident Putin, ktorý vidí rozvoj a udržiavanie vzťahov medzi Moskvou a Budapešťou v komplikovanej medzinárodnej situácii ako obojstranne výhodné a v súlade so záujmami národov oboch štátov. Orbán dlhodobo podrýva demokratické princípy štátu – prepísal ústavu, vymenoval takmer všetkých sudcov do najvyšších súdnych orgánov a inštitúcií, zväzoval ruky médiám a zmenil volebný systém vo svoj prospech. Pre tieto skutočnosti je dlhodobo kritizovaný Európskou úniou, s ktorou je v konflikte za pokusy o zavedenie sankcií voči Maďarsku za porušovanie dohôd EÚ a za rozsiahlu korupciu a rozkrádanie eurofondov. Podľa mnohých odborníkov ide o odklon Maďarska od proeurópskeho smerovania.[18]
Budúcnosť a zahraničnopolitická orientácia Maďarska je v tomto smere neistá. Na jednu stranu Orbán vyhlásil, že budúcnosť Maďarska vníma jednoznačne v euroatlantických štruktúrach, pričom sa chce aktívne podieľať na rozvoji a fungovaní EÚ a NATO.[19] Na druhú stranu je ochotný odchýliť sa od jednotného postoja EÚ a konať samostatne voči spoločným zahraničnopolitickým záujmom. Dôkazom je aj jeho vyhlásenie o ochote Maďarska platiť Rusku za dodávky plynu v rubľoch.[20] Vzhľadom na komplikovanú vnútropolitickú situáciu je nepravdepodobné, že by vonkajší tlak, ako napríklad sankcie EÚ, dokázal zmeniť pomery v Maďarsku. Môže za to skutočnosť, že Brusel je vykreslený ako vonkajší nepriateľ a sankcie skôr utvrdia Maďarov o tomto naratíve a pocite ohrozenia. Potvrdením tohto skeptického postoja je znovuzvolenie Orbána a jeho ústavnej väčšiny, čím sa zdá byť nemožná aj zmena z vnútra krajiny, nakoľko je nepravdepodobné, že by v dohľadnej dobe vznikla politická sila schopná Fidesz poraziť. Treba však podotknúť, že proti občanom Maďarska hrá režim a jeho obmedzená sloboda médií, sťažený prístup k informáciám a označovanie akejkoľvek opozície za zahraničných agentov.
Maďarsko bude teda pravdepodobne aj naďalej konať proti ideám liberálnej demokracii a postupovať proti EÚ vždy keď to bude Orbánovi vyhovovať. Podľa niektorých je práve Maďarsko jedna z najväčších výziev a hrozieb pre EÚ – zatiaľ čo Rusko je vonkajší agresor, Orbán je vnútorný autokrat a pomaly rozkladá EÚ zvnútra.[21] Do nedávna bola EÚ do istej miery bezbranná voči členom, ktorí porušovali jej princípy a vzájomné dohody – okrem Článku 7 Lisabonskej zmluvy[22] (nástroj na ochranu právneho štátu), neexistoval mechanizmus pre efektívne sankcionovanie, keďže Orbán mal silného spojenca v podobe Poľska (pozn. red. EÚ sa pre porušovanie európskeho práva taktiež snažila uplatniť sankcie, resp. Článok 7 voči Poľsku), s ktorým sa navzájom chránili a sankcie vetovali. V roku 2020 však Súdny dvor EÚ, na podnet Maďarska a Poľska, ktoré nesúhlasili s uplatňovaním Článku 7 v tejto podobe v tejto veci rozhodoval a dospel k jasnému záveru. Podľa neho je v zmysle Článku 7 možné zastaviť finančné fondy pre krajiny, ktoré porušujú princípy právneho štátu, prípadne by ich zákony a výkon moci mohli ohroziť riadne využitie týchto financií. Tieto financie (eurofondy) sa čerpajú z rozpočtu EÚ a v prepočte na obyvateľa je práve Maďarsko ich najväčší príjemca no zároveň je aj neslávne známe svojou vysokou mierou korupcie pri zaobchádzaní s nimi. [23] Práve túto skutočnosť chce využiť Európska komisia – začiatkom apríla začala procedúru, ktorá by Maďarsko pre pretrvávajúci korupciu pozbavila možnosti čerpať eurofondy. Je možné, že tentoraz bude úspešná a nedôjde k vetu zo strany Poľska, ktoré je aktuálne s Budapešťou v konflikte pre diametrálne rozdielny postoj voči vojne na Ukrajine.[24][25][26]
