V roku 2009 sa Lisabonskou zmluvou zaviedlo rotujúce predsedníctvo v Rade, ktoré umožňuje každej z trojice vybraných členských štátov vypracovať podrobnejší šesťmesačný program, ktorý má zabezpečiť kontinuitu po dobu osemnástich mesiacov. Túto štafetu od Slovinska prebralo v januári Francúzsko, po ktorom bude nasledovať Česko a Švédsko.
Francúzske predsedníctvo už koncom roka 2021 dalo jasne najavo svoje 3 hlavné priority, ktoré zjednotili v motte: „Obnova, sila a spolupatričnosť.“ Pod pojmom obnova možno hľadať priamy odkaz na ekologickú a digitálnu transformáciu. Silou sa Francúzsko snaží poukázať na dôležitosť bránenia spoločných záujmov a hodnôt. Spoločná európska vízia postavená na kultúre, spomínaných hodnotách, ako aj neodlúčiteľných historických väzbách, dotvára motto o potrebu spolupatričnosti.[1]
„Toto je čas pre Európu“, týmito slovami začína svoj príhovor hlava najväčšieho členského štátu EÚ, francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorými poukazuje na výzvu, ktorú so sebou prináša súčasná situácia. Medzi hlavnými cieľmi Francúzsko vyzdvihuje snahy v ekonomických, vzdelávacích, migračných a bezpečnostných otázkach. Popri už vyššie spomínaných otázkach ekológie a digitalizácie, poukazuje tiež na dôležitosť obnovy vzťahov s Afrikou, ako aj politiku minimálnych miezd. Francúzske predsedníctvo chce tiež naplno využiť prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy a ďalšie európske projekty, vrátane projektov pre mládež.[2] Špeciálnu podporu bude venovať oblastiam vedy, výskumu a vzdelávania. Okrem rozšírenia programu Erasmus Plus, sú avizované ambície napríklad pri výskume Alzheimerovej choroby, ako aj ďalších podporných výskumoch v oblasti zdravia.[3]
One Ocean
Spomedzi aktivít francúzskeho predsedníctva možno spomenúť nedávny samit One Ocean, ktorý sa usporiadal v najzápadnejšom meste Francúzska Brest.[4] Práve otázka komplexného riešenia znečistenia oceánov sa ukazuje ako problematická. Greenpeace dlhodobo poukazuje na to, že sa o tejto problematike, ako aj o mnohých ďalších ekologických hrozbách, len diskutuje, pričom reálne činy idú do úzadia. Aktivisti dávajú do pozornosti záväzok vyplývajúci z cieľov OSN o vytvorení morských rezervácií, ktoré by mali do roku 2030 kontrolovať 30% oceánov, dnes sme však na kritickom jednom percente.[5]
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová predstavila vo svojom príhovore tri nové mechanizmy, a to vytvorenie medzinárodnej koalície na ochranu biodiverzity na otvorenom mori, špeciálny projekt na monitorovanie oceánov s využitím najnovších technológii, ako aj zriadenie výskumnej misie EÚ na obnovu oceánov.
EÚ pritom v otázke oceánov stavia na fungujúcich nástrojoch, medzi ktoré možno zaradiť napríklad NNN rybolov(nulová tolerancia voči nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu), globálnu kampaň #EUBeachCleanup, ktorá motivuje tisícky dobrovoľníkov zbierať odpadky z pláží, iniciatívu Fuel-EU Maritime, ktorá má palivovou normou znížiť limity emisii skleníkových plynov a dopĺňať o ďalšie otázky v oblasti energetickej infraštruktúry.[6]
Pre komplexnejšie pochopenie februárového samitu bol zverejnený prehľadný sumár, v ktorom sú bližšie zadefinované základné ciele v oblasti ochrany biodiverzity, boja proti morskému znečisteniu, význame morskej dopravy a správe oceánov: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/fs_22_844
Francúzske predsedníctvo sa tak zhostilo samitu, na ktorom boli diskutované otázky o problematike znečisťovania oceánov, ktoré integračné zoskupenie, ako najväčší námorný priestor (vrátane teritórií v Atlantiku, Pacifiku a Karibiku), pokladá za esenciálne. Morské územia, ktoré podliehajú jurisdikcii členských štátov sú totiž v konečnom zúčtovaní väčšie ako samotná pevnina Európskej únie.[7] EÚ na samite vyzdvihla prínos vedy a techniky pri riešení tohto problému, ako aj dôležitosť oceánskej gramotnosti v prepojení s výskumnou činnosťou.[8] Treba podotknúť, že zdravšie, čistejšie a bezpečnejšie oceány sú srdcom Európskej zelenej dohody. Popri ekologických výzvach francúzske predsedníctvo postupne zameriava svoje aktivity aj na vytvorenie suverénnejšej a humánnejšej Európy, ako aj nového modelu pre Európsky rast.[9]
Medzi niektoré z ďalších februárových aktivít súčasného predsedníctva možno spomenúť neformálne stretnutie európskych ministrov zodpovedajúcich za vesmír[10], online fórum Inovácie, technológie a viacjazyčnosť[11], konferenciu Investovanie do vzdelávania[12] a konferenciu s predstaviteľmi regiónu MENA (Blízky východ a severná Afrika).[13]
