Európsky Dialóg v spolupráci s Fakultou sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave usporiadal dňa 21.10.2021 workshop s názvom National Civic Hackathon, ako jednu z aktivít medzinárodného projektu EuroChangeMakers, podporeného z prostriedkov programu Europe for Citizens. Workshop priamo nadviazal na „Konferenciu o budúcnosti Európy“, ktorej cieľom je zrealizovať v členských krajinách EÚ sériu debát s občanmi, v rámci ktorých ponúknu svoj pohľad na to, ako by mala vyzerať spoločná európska budúcnosť.
Náš Občiansky Civic Hackathon bol zameraný na diskusiu, reflexiu a navrhovanie konkrétnych riešení pre budúcnosť Európy. Bol realizovaný prostredníctvom design thinking metódy, ktorá podporuje kreatitivitu a tímového ducha. Účastníci boli rozdelení do 5 tímov, pričom každý z nich pracoval na inej téme.
Tím číslo 1 sa zaoberal témou „Digitálna transformácia“. V tomto kontexte vidia ako veľkú potrebu zvýšenie európskej kybernetickej bezpečnosti a snažili sa navrhnúť sériu nástrojov na zefektívnenie boja s dezinformáciami. Problém s dezinformáciami totiž podľa nich patrí k spoločnej kybernetickej bezpečnosti a dezinformačné kampane sú súčasťou hybridnej vojny, ktorá v súčasnosti prebieha v rôznych sférach nášho života.
Ich spoločný návrh sa zameral na nasledovné ciele:
- zvýšenie propagácie overených kanálov
- informovanie bežných užívateľov o možných hrozbách a taktiež zvýšenie dôvery občanov v digitálne nástroje.
Skupina prišla s nasledovnými návrhmi:
- Vytvorenie interaktívnej mapy, kde si užívateľ bude môcť pozrieť overené a relevantné zdroje a stránky v jednotlivých členských štátoch EÚ. V rámci mapy budú k dispozícií aj odkazy na webové sídla štátnych autorít, ktoré sa kybernetickou bezpečnosťou zaoberajú. Vytvorenie takéhoto digitálneho nástroja by malo napomôcť k zvýšenej informovanosti občanov EÚ na jednej strane a na strane druhej k zvýšeniu dôvery občanov v digitálne nástroje.
- Zaradiť do výučby na školách prácu s informáciami na internete a rozvoj digitálnych zručností v rovine kritického myslenia.
- Poskytovanie informácií staršej generácii občanov, ktoré by sa zameriavali na to, čo sú vlastne dezinformácie, aké predstavujú riziko, prípadne ako dezinformácie vznikajú. Vhodným nástrojom by mohlo byť publikovanie správ v najčítanejších lokálnych a regionálnych médiách.
Skupina číslo 2 si vybrala tému ochrany životného prostredia a zmeny klímy. Vychádzali z tézy, že príroda slúži nám všetkým a máme právo na jej užívanie, no povinnosťou každej osoby je chrániť ju a podľa svojich možností sa o ňu starať. Ich cieľom je zachovať alebo zlepšiť kvalitu životného prostredia s ohľadom na všetky organizmy vrátane človeka, pri dodržiavaní zásad udržateľného rozvoja.
Na margo vyššie uvedeného cieľa vytýčili nasledovné návrhy na zlepšenie:
- Je veľmi dôležité venovať sa starostlivosti o životné prostredie už od útleho veku, preto je potrebné zaradiť do školských snov predmet, ktorý bude viesť a učiť deti recyklovaniu, šetreniu s vodou, elektrickou energiou a pod.
- Realizovať širokú kampaň na sociálnych médiách, ktorá ľuďom ukáže rôzne tipy a triky na to ako dosiahnuť udržateľnú „EKO DOMÁCNOSŤ“.
- Vytvoriť edukačnú aplikáciu, kde by si ľudia navyše zaznačovali, po prípade pridali fotku, ako v daný deň šetrili energiu a bude možné dosiahnuť rôzne úrovne a ocenenia.
Skupina 3 riešila tému migrácie, v rámci ktorej identifikovali ako problém existujúce bariéry a možné konflikty medzi migrantami a majoritnou spoločnosťou a ich vylúčenie zo sociálneho života. Tak isto vidia ako problém častokrát nedostatočné povedomie o migrantoch v prijímajúcej krajine a z toho prameniaci rasizmus a xenofóbiu. V nadväznosti na to skupina identifikovala cieľ, ktorým je posilnenie vzdelania migrantov vo forme spoznávania kultúrnych rozdielov, jazyka, miestnych zvykov, integrácie do spoločnosti, zmiernenia konfliktov.
Skupina navrhuje nasledovné:
- Zavedenie pravidelných vzdelávacích kurzov pre migrantov, ktorí majú záujem o dlhodobé pôsobenie v krajine. Kurz by bol ukončený skúškou, ktorej absolvovanie by malo byť podmienkou pre získanie sociálnych výhod. Pokrok v jazykových znalostiach uľahčí podľa nich migrantom pohyb na trhu práce, ako aj ich úspešné zaradenie sa do spoločnosti. Napriek nákladom súvisiacich s otvorením kurzu môže táto forma vzdelávania prinášať výrazné nepriame ekonomické aj spoločenské výhody. Vďaka minimalizácii jazykových bariér má imigrant väčšiu šancu uspieť v rámci pracovného pohovoru na trhu práce. Kurz by mal byť otvorený najmä pre migrantov z 3. krajín mimo Európskej únie, ktorí nepoznajú miestnu kultúru ani jazyk.
Skupina 4 si vybrala tému vzdelávania, v rámci ktorej sa odhodlali ponúknuť svoj pohľad riešenie situácie v školstve. Tento sektor podľa nich čelí viacerým výzvam a je nutné, aby prebehla jeho rozsiahla reforma. Jednou z takýchto výziev je napríklad aj digitalizácia ale aj efektívne využívanie európskych fondov.
Riešenie situácie vidia nasledovne:
- Zjednodušenie výziev operačných programov a efektívnejšia manipulácia so zdrojmi z EÚ
- Zabezpečiť digitálne zariadenie do každej rodiny, v ktorej sú školopovinné deti (tablet, počítač), nemusí byť nový, ale funkčný
- Prenesie kompetencií za výsledok vzdelávania na školu/ región, viac kompetencií pre učiteľov smerom k tvorbe metodiky
- Preškolenie učiteľov
- Viac prepojiť mimovládny sektor so štátnym vzdelávacím programom a určiť si výsledky vzdelávania
- Zvýšiť platy učiteľov, sociálnych pracovníkov, terénnych učiteľov
Skupina 5 sa rozhodla venovať téme EÚ vo svete, pri ktorej sa otvárajú viaceré problémy. Celkový image EÚ a jej postavenie ako výrazného a jednotného partnera na medzinárodnej scéne je dotváraný aj tým ako EÚ rieši migráciu. Problém vidia v nedostatočnej informovanosti samotných migrantov, ale aj občanov konkrétnej krajiny, do ktorej prichádzajú. Považujú za potrebné poukázať na to, že občania z nich nemusia mať strach, nakoľko sú to rovnakí ľudia ako my.
Na margo stanoveného problému skupina navrhuje nasledovné:
- Pri prijímaní imigrantov do európskych krajín a pri zamestnávaní migrantov z tretích krajín navrhli prístup, ktorý by bol založený na prijímaní prevažne pracovníkov, ktorí prídu vykonávať konkrétne práce na obmedzený čas a po uplynutí tohto času sa budú musieť vrátiť do svojich krajín pôvodu.Takýto model je využívaný aj v krajinách ako je Singapur, USA, Spojené kráľovstvo, či Kanada. Imigranti, ktorí by prichádzali do krajín by dostávali časovo obmedzené pracovné víza a po ich uplynutí by museli krajinu opustiť.
- Dodržiavanie by bolo kontrolované vytvorenou špeciálnou inštitúciou, ktorá by to mala na starosti.
V rámci každého z 18 národných občianskych hacathonov, ktoré sa uskutočnili v rámci projektu, boli identifikovaní traja tzv. EuroChangeMakeri. Tí pocestujú v júli alebo v auguste na Európsky občiansky hackathon, kde budú spoločne sumarizovať výstupy národných debát a tie sformulujú do tzv. Bielej knihy, ktorá bude následne prezentovaná európskym i národným politickým predstaviteľom. Tešíme sa na finálne výstupy a budeme Vás o všetkom priebežne informovať.
#euroCM
