„Naša schopnosť dosiahnuť jednotu v rozmanitosti bude krásou a skúškou našej civilizácie.” V nadväznosti na myšlienky indického mysliteľa Mahátma Ghándího, by som chcela poukázať na motto EÚ: “Zjednotení v rozmanitosti”. Aj keď sa Európska únia snaží prostredníctvom svojich aktivít a zvyšovania miery integrácie na kultúrnej úrovni poukázať na rovnosť a zamedziť tak predsudkom, vnímame, že problém rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie či iných foriem diskriminácie sa výrazne nezlepšuje. Treba podotknúť, že táto problematika nezvykne byť atraktívna pre domácu politiku, o čom svedčia častokrát aj nedostatočné dáta, ktoré by monitorovali situáciu v jednotlivých krajinách.[1] Korene európskeho rasizmu sú určite spojené s viacerými historickými míľnikmi, ale kľúčové je to, aké korene jednoty zasejú mladí Európania a čo preto robí samotná Európska únia.
Súčasná situácia v EÚ
V akčnom pláne EÚ proti rasizmu na roky 2020-2025 prichádza Agentúra EÚ pre základné práva s rozsiahlym prieskumom, ktorý identifikoval najväčšie ohniská ako aj skupiny ľudí, ktorí v spoločnosti trpia najviac. Podľa agentúry čelia rasizmu najčastejšie ľudia severoafrického pôvodu, Rómovia a ľudia subsaharského pôvodu. Najviac diskriminovaní sa cítia byť pri hľadaní práce, bytu alebo domu. Diskriminačné problémy sú tiež vnímané pri poskytovaní služieb v rámci verejnej správy, dopravy, obchodov, ale aj v oblastiach ako je problémový prístup k vzdelaniu či poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Pandémia koronavírusu pripútala mnohých k online svetu ešte intenzívnejšie ako v predchádzajúcom období, a tak znásobila už dovtedy intenzívny rasizmus, ktorý sa prejavuje najmä na internete. Faktom je, že práve anonymita na sociálnych sieťach dáva nekontrolovateľný priestor nenávistným prejavom.[2]
Agentúry a platformy ako dôležité prostriedky EÚ v oblasti boja proti rasizmu
„Musíme hovoriť o rasizme. A musíme konať. Keď je vôľa, vždy je možné zmeniť smerovanie. Som rada, že žijem v spoločnosti, ktorá odsudzuje rasizmus. Tým by to však pre nás končiť nemalo. Mottom našej Európskej únie je: „Zjednotení v rozmanitosti.“ Našou úlohou je dodržiavať tieto slová a napĺňať ich význam.“ Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, príhovor k Európskemu parlamentu, 17. jún 2020.
Základným rámcom boja proti rasizmu v EÚ je jeden z najdôležitejších nástrojov Generálneho riaditeľstva pre demokraciu Rady Európy[3], ktorý nesie názov Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI). Zameriava sa na otázky spojené s bojom proti rasizmu, diskriminácie vo všetkých jej podobách (rasovej, etnickej, národnostnej, občianskej, náboženskej, a pod.), ako aj xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii v Európe. ECRI už 27 rokov monitoruje situáciu v členských štátoch a udržuje vzťahy s autoritami v danej oblasti na národnej a medzinárodnej úrovni. Svoje aktivity teda neobmedzuje len na zoskupenie EÚ, ale taktiež spolupracuje s medzinárodnými organizáciami ako OSN(UN), či OBSE (OSCE).[4] Špecifikáciou fungovania ECRI je práve spomínané monitorovanie krajín, s ktorým súvisia následné reporty ECRI o stave jednotlivých štátov v tzv. monitorovacích cykloch. Pre ilustráciu, posledná šiesta Správa ECRI o SR z októbra 2020, ktorá je zverejnená na oficiálnej stránke ECRI a je dostupná v anglickom, francúzskom a slovenskom jazyku, obsahuje okrem iného aj tieto odporúčania:
- ECRI odporúča, aby slovenské orgány doplnili Trestný zákon o ustanovenie, na základe ktorého sa rasový, homofóbny alebo transfóbny motív považuje za priťažujúcu okolnosť každého bežného trestného činu
- ECRI odporúča, aby slovenské orgány prijali opatrenia potrebné na riadnu prípravu prechodu detí vo veku piatich rokov na povinné vzdelávanie, najmä v obciach s významným podielom rómskych detí
- ECRI odporúča, aby slovenské orgány vytvorili rámec pre dialóg a spoluprácu medzi políciou a príslušníkmi menšinových skupín, a aby prijali širšiu definíciu trestných činov z nenávisti na účely ich zaznamenávania a vyšetrovania[5]
Medzi praktické činnosti ECRI patria špeciálne semináre, ktoré sa uskutočňujú na úrovni Európy[6] a „round table“ diskusie na národnej úrovni[7]. Diskusia za okrúhlym stolom sa v roku 2017 v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva uskutočnila v Bratislave. Cieľom bolo prispieť k diskusii na národnej úrovni v problematike boja proti rasovej diskriminácii na Slovensku za účasti predstaviteľov verejnej správy, akademikov, zástupcov z oblasti súdnictva, orgánov činných v trestnom konaní, predstaviteľov medzinárodných zoskupení, ako aj zraniteľných skupín.[8]
Hlas protirastistického hnutia v Európe (The voice of the anti-racist movement in Europe – European Netrowk Against Racism – ENAR) je pan-Európska sieť, ktorá presadzuje rasovú rovnosť a kooperáciu medzi občanmi so zameraním na boj proti rasizmu v Európe. Ako dôsledok činnosti ENAR treba spomenúť napríklad vydanie prelomového uznesenia Európskeho parlamentu o Základných právach osôb afrického pôvodu v Európe (2019).[9]
21.marec 1960 sa neslávne zapísal do histórie novodobých dejín. Polícia vtedy zastrelila 69 účastníkov pokojnej demonštrácie proti apartheidu v meste Sharpeville v Južnej Afrike. OSN preto v tento deň vyhlásila Medzinárodný deň eliminácie rasovej diskriminácie.[10] V týždni, kedy si pripomíname tento deň, sa okrem iného organizuje každoročne Európsky akčný týždeň boja proti rasizmu, kedy mimovládne a komunitné organizácie, školy, miestne združenia a skupiny organizujú aktivity na šírenie tohto posolstva.[11] Akčný týždeň je jednou z hlavných kampaní európskej siete United for Intercultural Action, ktorá vystupuje proti nacionalizmu, rasizmu, fašizmu a zároveň podporuje migrantov, utečencov a znevýhodnené menšiny. Spolu s viac ako 560 organizáciami na celom svete zastrešuje kampane, konferencie, projekty alebo vytvára publikácie, ktorými formuje obraz o problematike naprieč európskou spoločnosťou.[12]
Aktivity v boji proti rasizmu pre mladých Európanov
Mladí ľudia sú obzvlášť dôležitou cieľovou skupinou, pokiaľ hovoríme o verejnom boji proti rasizmu a informovaniu o tomto závažnom probléme, ktorému čelíme. EÚ vyvíja množstvo aktivít, ktorými sa snaží angažovať mladých ľudí a učiť ich väčšej solidárnosti a empatii aj za hranicami svojej krajiny. Práve fungovanie mládežníckych organizácií a mobilít, Európskeho zboru solidarity, či iných podporných aktivít, je nesporným impulzom EÚ k podnecovaniu mladých Európanov k vyššej miere solidarity, znášanlivosti a lepšiemu porozumeniu stále viac multikultúrnej Európy.
V úvodnej časti som spomenula tiež extrémny nárast nenávistných prejavov na internete, čo podnecuje zaviesť kontrolné mechanizmy, ale aj aktivizmus proti rasizmu priamo v kyberpriestore. Kampaň Rady Európy „Bez nenávisti na internete“ (No Hate Speech Movement) je ďalším projektom EÚ v tejto oblasti. No Hate Speech Movement mobilizuje mladých ľudí v boji proti nenávistným prejavom a podpore ľudských práv v online priestore.[13] Vznikla v roku 2013 a na konte má množstvo národných kampaní, aktivistov priamo v „teréne“ – teda online komunity dobrovoľníkov, a tiež niekoľko partnerov, medzi inými Granty EHP a Nórska, European Youth Information and Counelling Agency či The European Youth Card Association.[14]
Ďalšie prostriedky, na ktoré netreba zabúdať, sú Európsky dohovor o ľudských právach, či autorita Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je k dispozícii pre každého Európana v prípade vyčerpania všetkých vnútroštátnych prostriedkov. Avšak reálny život nám ukazuje, že síce všetky vyššie uvedené aktivity a iniciatívy formujú verejnú mienku v problematike boja proti rasizmu, no ani oni nedokážu pokryť všetky skupiny Európanov a ešte ťažšie dokážu prekryť čoraz silnejšie extrémistické vplyvy naprieč celým spektrom členských štátov. Preto je dôležitá aj naša osobná účasť v tomto procese. Nebojme sa zastávať znevýhodnené skupiny aj v bežných rozhovoroch, ktoré vedieme s blízkymi, vzdelávajme sa a snažme sa pochopiť zmýšľanie a rozdielnosti ľudí a buďme tak viac empatickí. Nezabúdajme tiež na to, že aj my máme možnosť „prehovoriť“ a participovať na vyššie uvedených možnostiach z dielne EÚ a tiež máme možnosť voliť, čím taktiež môžeme ovplyvniť smerovanie domácej, ale aj európskej politiky, ktorá vo veľkom ovplyvňuje postoje a správanie širokej verejnosti.
