Európsky parlament vo februári tohto roka schválil nové emisné normy pre vozidlá. Do roku 2035 by sa mal zakázať predaj áut a dodávok do spaľovacím motorom. Súvisí to s pravidlami, podľa ktorých sa majú všetky autá predávané v EÚ do polovice budúceho desaťročia produkovať za nulové emisie CO2 [1].
Tento cieľ je súčasťou celkového úsilia EÚ znížiť emisie skleníkových plynov a splniť jej ciele v oblasti zmeny klímy podľa Parížskej dohody.
Fit for 55
Plán EÚ postupne vyraďovať nové benzínové a naftové autá do roku 2035 je súčasťou rozsiahlejšej stratégie nazvanej balík „Fit for 55“. Je to balík návrhov ohlásených Európskou úniou v júli 2021. Ich cieľom je prispôsobiť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy, budov, priemyslu a na zvýšenie využívania obnoviteľnej energie [2]. Tak isto sa týka zdaňovania na zníženie emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 1990 [3].
EÚ je kľúčový výrobca automobilov značiek Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz. Tieto značky budú musieť úplne vyradiť vozidlá poháňané spaľovacími motormi.
Argumenty pre
Návrh na postupné vyradenie nových benzínových a naftových áut do roku 2035 sa stretol so zmiešanými reakciami. Podporovatelia tvrdia, že to pomôže urýchliť prechod na elektrické vozidlá a zníži emisie z dopravného sektora, ktorý je hlavným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov.
Zástancovia zákazu taktiež tvrdia, že ide o nevyhnutný krok na riešenie naliehavej hrozby klimatických zmien a na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetvia dopravy. Veria, že zákaz urýchli prechod na elektrické vozidlá a podporí vývoj čistejších technológií.
Argumenty proti
Kritici však tvrdia, že cieľ je príliš ambiciózny a že by mohol mať negatívne ekonomické dopady, najmä na automobilový priemysel [4].
Naznačujú, že zákaz by mohol viesť k strate pracovných miest a zníženiu konkurencieschopnosti výrobcov automobilov v EÚ, ktorí by sa museli prispôsobiť novým technológiám a investovať do nových výrobných metód [5].
Niektorí kritici tiež tvrdia, že zákaz nemusí byť v praxi uskutočniteľný vzhľadom na súčasné obmedzenia technológie elektrických vozidiel, náklady na elektrické vozidlá v porovnaní s tradičnými automobilmi a chýbajúcu nabíjaciu infraštruktúrou v niektorých oblastiach.
Varovali tiež pred „efektom Havany“, čo znamená predlžovanie používania už existujúcich starších áut so spaľovacími motormi s vyššími emisiami po zákaze predaja nových vozidiel, pretože si kupujúci nebudú môcť dovoliť kúpu drahšieho elektromobilu [6].
Argumentom tiež je, že autá sa stanú veľmi drahými komoditami pre najchudobnejšie obyvateľstvo. Slovenskí kritici tvrdia, že zákaz bude mať negatívny dopad na zamestnanosť v automobilovom priemysle. Práve na tomto priemysle je Slovensko závislé a jeho ekonomika je na ňom postavená.
Rôzne reakcie
Celkovo sú reakcie na zákaz spaľovacích motorov v EÚ zmiešané. Zástancovia aj odporcovia zvažujú potenciálne výhody a výzvy takejto politiky. Uvidí sa, ako bude zákaz implementovaný a aký bude jeho skutočný dopad na automobilový priemysel a životné prostredie.
Stojí za zmienku, že jednotlivé členské štáty EÚ môžu mať svoje vlastné plány na zákaz alebo postupné vyraďovanie spaľovacích motorov. Napríklad Francúzsko a Nemecko si stanovilo cieľ zakázať predaj nových benzínových a naftových áut do roku 2040 [7].
Druhá možnosť – vodík
Prijateľnou voľbou sú v súčasnosti aj neutrálne syntetické palivá. Vyrábajú sa z vodíka, ktorý sa má čo najskôr vyrábať vo veľkých množstvách pomocou obnoviteľných energií [8].
Tento prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo bude ešte dlhý a bude treba veľmi veľké množstvo dostupného vodíka. A už teraz vieme, že dopyt po vodíku bude pravdepodobne ešte roky prevyšovať ponuku.